a a späť. O viacerých okolnostiach ochrany slovenských politikov sa zhovárame s plk. JUDr. Jánom PACKOM, zástupcom riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií.

Aké sú hlavné úlohy vášho úradu?

"Vyplýva to z názvu - úrad zabezpečuje ochranu najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu, zahraničných predstaviteľov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd a určených objektov. Ide o prezidenta, ktorý nemôže odmietnuť ochranu, predsedu parlamentu, predsedu vlády, predsedu Ústavného súdu a ministra vnútra, čo určuje uznesenie vlády. Z toho prezidentovi, premiérovi a predsedovi NR SR prislúcha komplexná ochrana, teda najvyšší stupeň. Tí ostatní majú vyšší stupeň ochrany, teda v nižšom rozsahu. Ochranu a prepravu ministra obrany zabezpečuje vojenská polícia."

Čo znamená ten najvyšší stupeň?

"To závisí od stupňa ohrozenia osoby. V súčasnosti má za normálneho stavu prezident osobného a sprievodného ochrancu. Jazdí limuzína a za ňou sprievodné vozidlo, čo je sprievodná ochrana."

Pred niekoľkými dňami šiel prezident cez bratislavské Staré Mesto peši a mal so sebou asi troch ochrancov. Stačí to?

"Je ťažké určiť, koľko stačí. Trváme na tom, aby aj chránené osoby dodržiavali pravidlá hry, lebo zodpovedáme za ich bezpečnosť bez ohľadu na to, čo si o tom myslia. Po vyhodnotení miesta sme prišli na to, že mu stačí osobná a sprievodná ochrana a ďalší traja policajti, ktorí išli s ním. Keby mu niečo hrozilo, buď by s ním išlo viac ľudí, alebo by sme išli na maximálny variant so zaistením každého miesta, s vrtuľníkom, kamerami, aký ste videli pri inaugurácii. Vždy rozlišujeme stupeň nebezpečenstva a od neho závisí stupeň ochrany. Bežnou ochranou predsedu parlamentu je jeden ochranca a jeden vodič."

Ako vnímajú chránené osoby ochranu?

"Ochrana je istým spôsobom aj obmedzovaním ich osobnej slobody. Keď chcete robiť niekomu ochranu, musí s vami spolupracovať. Bez toho sa to nedá. Musia dodržiavať pravidlá hry. Je to obmedzenie, ale je to súčasť funkcie. S tým, že všetci okrem prezidenta majú právo odmietnuť ochranu."

A ak odmietnu?

"Ide to na ich tričko. Musia to dať písomne, podpísať vyhlásenie o odmietnutí ochrany, čím preberajú riziko na seba."

Ktoré objekty chránite?

"Ide o trvalo a dočasne chránené objekty. Trvalo chránenými objektmi sú Národná rada, prezidentské sídlo, prezidentský byt, Úrad vlády, ministerstvo zahraničných vecí. Ostatné ministerstvá využívajú vlastné služby."

Môžete povedať, koľko máte ľudí?

"Máme ich okolo 500. Z toho dve tretiny tvorí práve ochrana objektov."

Netýka sa ochrana aj bytu premiéra a predsedu NR SR? Ich situácia je nezvyčajná, bývajú v obytných blokoch…

"Netýka sa kým je normálna situácia, teda kým nie je ohrozovaná ich osoba alebo rodina. Kým je bezpečnostná situácia v mieste bydliska v normále, kontrolujeme to tam niekoľkokrát denne. Ale nie je tam klasická stráž."

Ako to vnímajú ostatní obyvatelia? Nie je to aj pre nich istým obmedzením?

"Ani nie, dokonca mám informácie, že ľudia sú radi, cítia sa podstatne bezpečnejšie, majú pokoj od vagabundov a narkomanov. Nie je to však dobré a štandardné riešenie a ako úrad robíme všetko pre to, aby sme zaviedli systém rezidencií. Sú dve možnosti - buď nejaké rezidenčné sídla, alebo blok objektov, kde bude prezident a predsedovia vlády a NR SR, čo by bolo viazané na funkciu. V každom prípade je to lacnejšie riešenie - vybudovať sídlo, zabezpečiť ho technikou a ľuďmi, a bolo by to trvalé."

Nie je skutočnosť, že prezident pochádza z Košíc a dvaja najvyšší činitelia bývajú v panelákoch, dôvodom na takúto zmenu teraz?

"Už nejaký čas to presadzujeme. Uvažovali sme aj o zámočku v Rusovciach, ale chýba niekoľko desiatok miliónov. Takže rezidencie sú v nedohľadne. Takéto riešenie je však najbezpečnejšie a najlacnejšie. Každý sa však obáva tej sumy - išlo by asi o 50 miliónov."

Spomínali ste päť ústavných činiteľov. Ako vyzerá ochrana ministrov? Napríklad ministri sú teraz na dovolenke. Oni nemajú nárok na ochranu, alebo o ňu nežiadajú?

"O ministroch vypovedá ďalšie uznesenie vlády, ktoré rieši prepravu členov vlády. To sa rieši tým, že majú vozidlo, vodiča, ktorý je súčasne aj ochrancom, čo je náročné. Rozdiel je v tom, že najvyšší činitelia majú vodiča a kompletnú osádku."

Je rozdiel v bežnom pracovnom režime a počas dovolenky?

"Zahraničný režim je niečo úplne iné - tam za ochranu chránených osôb zodpovedá každý štát. My sa dohovoríme s ochranou, kde rozlišujeme oficiálny a pracovný a neoficiálny pobyt, odovzdáme si poznatky, či niečo hrozí tým osobám, a dohodneme sa na stupni ochrany. To isté platí aj opačne."

Ako riešite ochranu rodinných príslušníkov? Koho všetkého sa týka?

"Minister vnútra má právo prideliť ochranu aj iným osobám, ako sú vymenované v uznesení vlády - buď pri zhoršení bezpečnostnej situácie, alebo na ich požiadanie. Týka sa to len najbližších rodinných príslušníkov alebo iných vysokých štátnych a cirkevných funkcionárov. Vtedy má minister právo prideliť ochranu aj bez ich požiadania."

Aká je štruktúra vášho úradu? Patríte pod ministra vnútra?

"Úrad je riadený priamo ministrom. Je to optimálne riešenie. Nemáme vlastný ‘chlievik‘ v štátnom rozpočte, ale máme vyčleňované financie z rozpočtu ministerstva vnútra. Radšej by sme mali vlastnú samostatnú kapitolu, predsa len reprezentujeme krajinu."

Máte dosť ľudí?

"Nie, na ten výkon prác, ktorý robíme, nám chýba do optimálneho stavu 40 ľudí. Záujem ľudí o prácu je, nie sú však peniaze. Tabuľkovo určený počet je však permanentne obsadený, nie je to však optimálny stav."

Ste spokojný s technikou, autoparkom?

"S časťou vozidiel áno. To sú tie BMW."

Vraj máte 150 vozidiel.

"To sú asi všetky vozidlá, aj s nákladnými. Na reprezentáciu je približne 80 vozidiel. Z toho polovica sú staré deväťročné bavoráky."

Ako radový občan by som asi nebol spokojný s takým počtom bavorákov pre štátnych úradníkov. Vieme, ako vyzerá hlavná železničná aj autobusová stanica, letisko, aká je ekonomická úroveň Slovenska, tento autopark môže občanov dráždiť…

"Ak si to porovnávam z bezpečnostného hľadiska - najvyšší štátni predstavitelia by mali mať reprezentačné podmienky. Ale ostatní úradníci by sa mali riadiť celkovou situáciou Slovenska. Najvyššia úroveň by sa mala končiť napríklad štátnym tajomníkom a ostatní úradníci by mohli mať Octavie. Tu by bol vhodný systém obmeny vozidiel a postupne by sa po istom čase a najazdených kilometroch presúvali na nižšiu úroveň aj reprezentačné vozidlá."

Podľa akých kritérií vyberáte ľudí?

"Kritériá sú všeobecné ako pri vstupe do Policajného zboru SR - bezúhonnosť, minimálne stredoškolské vzdelanie, dobrá povesť…"

Medzi radovým policajtom a členom ochrany je zrejme rozdiel.

"Rozdiel sa robí až potom v službe. K nám sa nastupuje na ochranu objektov, to je akási škola života, kde policajtov učíme chodiť v ochranke. Tým by mal každý prejsť. Takéto pravidlá platia aj pre vysokoškolákov, máme tu vicemajsterku sveta v karate, vysokoškoláčku, ktorá bola donedávna v ochrane objektu. Tam sa učia disciplíne a výdrži. Je to služba náročná fyzicky a psychicky, musia byť v strehu, majú byť slušní aj radikálni súčasne, čo sa dosť ťažko spája. Potom sa vyberajú na jednotlivé ochrany - osobná, dopravná, technická, operatívny odbor."

Robíte aj psychologické testy?

"Jestvujú špeciálne testy pre vodičov. Prvý vstupný test je pri nástupe do policajného zboru, potom si podľa špecializácie vyberáme ľudí na základe psychotestov, akú majú prax, najazdené kilometre, či sú to hotoví policajti. Výchova dobrého policajta nám trvá päť rokov, potom ho môžeme dať do samostatnej služby, ale neraz nám potom odíde do súkromných bezpečnostných služieb, kde dostane 50-tisícový plat a životnú poistku na milión korún. Sme zásobárňou kvalitných ľudí pre súkromníkov, najlacnejšie výcvikové stredisko. Riešením by bolo mať viac peňazí a môcť poskytnúť ubytovanie, služobné byty, čím by sme si ľudí zaviazali."

Beriete pri určovaní ochranky do úvahy aj názory chránených osôb?

"Ochranku určujeme my podľa toho, koho považujeme za najvhodnejšieho, ale dávame chráneným osobám možnosť širšieho výberu."

Stáva sa, že si chránené osoby vyžadujú konkrétnu ochranku?

"Áno, dokonca to robíme tak, že sa snažíme dávať tých istých ľudí. Je to lepšie preto, že chránená osoba má spolupracovať so svojou ochranou a tento vzťah je tam naviazaný, takže oni už vedia pravidlá hry."

Beriete do úvahy aj mentálne predpoklady členov ochranky? Neraz sa spolu presúvajú vo vozidle a dôjde aj ku komunikácii.

"Isteže, ak poznáme osoby a ich vlastnosti, berieme to do úvahy. Ochrankárov sa snažíme usmerniť, aby boli komunikatívni, ak to chce chránená osoba, a aby nezačínali rozhovor v nevhodnej chvíli, aby vedeli vycítiť náladu, aby boli takým viditeľným tieňom."

Sú spokojní s vašimi službami?

"Zatiaľ nemáme problémy, všetky chránené osoby si naše služby chválili. Naši ľudia sú prísne kontrolovaní, a ak sa zistia nedostatky, sú postihovaní. Aj od chránených osôb si zisťujeme ich poznatky a postrehy."

Ako riešite kontroly objektov, do ktorých prichádzajú ústavní činitelia? Napríklad do reštaurácie, na slávnostné príležitosti?

"Celý objekt musí byť pod kontrolou. A závisí to aj od časového predstihu. Väčšinou poznáme trasy, objekty podliehajú pyrotechnickej prehliadke, kontrolujeme aj potraviny…"

Je pravda, že v jednom lietadle nesmú byť traja najvyšší ústavní činitelia?

"Je to skôr medzinárodné pravidlo, aby v prípade havárie lietadla štát neprišiel o všetkých najvyšších predstaviteľov. Potom je vhodné rozdeliť tieto funkcie do dvoch strojov, neletieť spoločnou linkou, kým to nie je vyslovene núdzový prípad. Je to skôr medzinárodná tradícia."

Je Slovensko v porovnaní s inými krajinami bezpečnejšou krajinou?

"Myslím si, že je skôr menej bezpečnou."

Prečo? Útoky na ústavných činiteľov nie sú časté.

"Otázka útokov na ústavných činiteľov je otázkou pochopenia ochrany. Ochrana je prevencia. Ochrana potom je už zbytočná. Vychádzame z toho, aké opatrenia sme urobili, aby sa nič nestalo. Napríklad atentát na izraelského predsedu vlády - tam jednoznačne zlyhala ochrana."

Zdá sa mi, že Izrael nie je práve bezpečnou krajinou.

"Ale ja si dokonca myslím, že niekedy je bezpečnejšou ako naša. Viete prečo? V tzv. západných krajinách sú zaužívané pravidlá hry a vždy sa vám dobre hrá hra, kde poznáte pravidlá. U nás sa hrá s kartami pod stolom. Momentálne sa pravidlá hry vytvárajú. Na Západe sú niektoré hranice neprekročiteľné…"

Na čo myslíte? Veď spomeňme Alda Mora, Olofa Palmeho.

"To sú práve politické atentáty, ktoré sa dali očakávať. Hodnotím našu situáciu. Napríklad nástražné výbušné systémy. Nepoznám v okolí štát, kde by vybuchlo toľko bômb a bez odhalenia páchateľa. U nás sa strieľa na ulici, v reštaurácii, u nás vybuchne auto na ulici… Toto sa na Západe väčšinou nestáva, pokiaľ nejde vyslovene o teroristov alebo náboženské sekty."

Je to tým, že si organizovaný zločin uvedomuje svoje hranice, alebo ide o ich vzájomné rešpektovanie?

"Je to asi tým, že sa rešpektujú hranice. Na Západe si je každý vedomý, že ak zastrelí policajta, tak skončil. Preňho niet milosti. U nás toto pravidlo neplatí."

Prečo? Nie sú dostatočné represie?

"Aj preto, navyše všetko dozrieva - aj policajti, aj zločin. Niekedy mi to pripomína Chicago tridsiatych rokov. Tu sa niečo stavia, vybíja sa medzi sebou a buduje sa istá hierarchia, ktorá potom hrá podľa pravidiel. Preto si myslím, že Slovensko je menej bezpečnou krajinou. O to je naša práca ťažšia."

Jedna poslankyňa v denníku SME uviedla, že ak ide prezident vlakom, ide popri vlaku sprievodné vozidlo. Je to pravda?

"Ak ide pán prezident vlakom, trváme na tom, aby išlo jedno vozidlo z nášho úradu povedľa vlaku a kopírovalo trať. Trváme na tom už len kvôli tomu, že môže nastať technická porucha vlaku, slovenská ‘dobrá duša‘, môže zatelefonovať, že vo vlaku je bomba… A potom čo? Vlak sa musí odstaviť, prehliadnuť, čo trvá niekoľko hodín, teda pre hlavu štátu veľmi dlhý čas. A napokon, aj v Košiciach sa musí prezident prepravovať. Závisí od pána prezidenta, ako sa rozhodne, ale na nejakých bezpečnostných opatreniach sme dohodnutí."

RÓBERT KOTIAN