Zmienky o obci Dobrá Voda v Trnavskom okrese sa datujú od r. 1392. Názov dostala právom - miestnym triasovým vápencom vďačí za nespočetné pramene s výbornou vodou. Zaujímavým spôsobom tu pramenia miestne toky - Blava a Mariáš. Západne od obce, neďaleko rekreačného strediska, sa nachádza tzv. schovávací stok, ako ho volajú miestni - ide o vyvieračku, kde sa voda striedavo objavuje a skrýva. Za tento zvláštny jav je zrejme zodpovedné nejaké jazierko vnútri krasu, ktorého sčerená hladina naráža na steny a tento "príliv a odliv" spôsobuje, že sa voda na povrchu zjavuje iba ako stružka, neskôr pribúda, až sa nakoniec valí v podobe potoka, aby sa čoskoro opäť stenčila a postupne celkom zanikla. Pravda je, že takto zreteľný býva úkaz iba občas, ale ak ho vystihnete v správnom čase, stojí to za to. Nad obcou, ktorá podľa nálezu pohrebiska existovala už za Veľkej Moravy a ktorá získala v 15. stor. od kráľa Mateja mestské výsady a právo konania jarmokov, ležia ruiny hradu, ktorý sa listinne spomína v r. 1263. Najprv patril kráľovi, neskôr šľachte. Za Rákócziho povstania bol poškodený, v roku 1762 vyhorel a ostalo len väzenie pre poddaných. Od začiatku 19. stor. hrad pustne. Erbom Dobrej vody je Panna Mária na polmesiaci. V obci okrem roľníkov žili aj remesleníci a v polovici 16. storočia sa tu usadili habáni s výrobou charakteristickej keramiky. Pôsobil tu básnik Ján Hollý, ktorého bustu nájdete na miestnom cintoríne. Ak budete mať chuť poobzerať sa po ostatných pomníkoch, podľa koncoviek priezvisk zistíte, že sa tu v minulosti usadilo dosť Chorvátov. A keďže dedina bola relatívne odrezaná od sveta, často vznikali manželstvá medzi vzdialenejšími príbuznými - mená na pomníkoch sa často opakujú. V lese za dedinou sa nachádzajú zvyšky židovských náhrobkov s nápismi v hebrejčine, ale keďže sú už dosť zarastené a splývajú s okolím, bez pomoci miestnych ich asi nenájdete. (vil)