a obchodných prevádzok či reštaurácií môžu byť pri prípadnej diskriminácii "inak vyzerajúcich" občanov okamžite usvedčení. Ako nám povedal ústredný riaditeľ SOI Albín Sladovník, doteraz pri prijímaní kandidátov na inšpektorov nikdy rozdiely nerobili, "či ide o Róma, indiána, alebo černocha. Každý, kto uspeje pri prijímacích pohovoroch a testoch, má šancu. Táto záležitosť nemôže byť postavená na tom, že teraz niekoho cielene prepustím. Práca inšpektora je ťažká, inšpektor sa stane kvalitným po roku, dvoch-troch. Kým je v zácviku, musí ukázať, že vie robiť, že mu na tejto práci záleží. Nie som si istý, ako by sa tu prejavila účelovosť celej záležitosti, pretože človek, ktorý vie, že musí byť niekde dosadený, môže poľaviť v nárokoch. Myslím, že aj časy s rôznymi smernými číslami už máme za sebou. Opäť hovorím, nerobíme rozdiely". Splnomocnenec vlády na riešenie problémov rómskej menšiny Vincent Danihel sa naopak domnieva, že štát by mal presadzovať tzv. pozitívnu stimuláciu, aby mohli dostať Rómovia viac šancí, ktoré by využili v prospech vlastného etnika. "Toto nepokladám za zvýhodňovanie, je to eliminovanie nevýhodného postavenia Rómov," uviedol Danihel, "touto cestou idú aj vyspelé štáty sveta. V medzinárodných dokumentoch, ku ktorým sa prihlásilo i Slovensko a sú teda nadradené slovenským zákonom, sa bežne uvádza termín pozitívna diskriminácia. Je to preto, že Rómovia alebo niektoré etniká jednoducho nemajú vždy rovnakú štartovaciu čiaru s ostatnými. Aj v USA napríklad museli dosiahnuť, aby černošské dieťa na jeho ceste do školy ochraňoval federálny policajt, nie miestny. Ten miestny je totiž zaťažený miestnymi pomermi."