Najsympatickejší na nepríjemnej prehre futbalistov Slovana v 2. predkole Ligy majstrov s Famagustou v Larnake bol spôsob, akým ju vnútorne nezobral slovenský majster. Od prezidenta Ľudovíta Zlochu cez trénera Stanislava Grigu až po brankára Miroslava Königa. Slovanisti neboli spokojní ako profesionáli. Nik sa nevyhováral na polopúštny terén, 35 stupňov v tieni, sedemdesiatpercentnú vlhkosť, výpadok osvetlenia či sklony súperových hráčov teatrálne padať, ako je v týchto zemepisných šírkach bežné. Na všetko boli predsa pripravení, chyby hľadali a nachádzali v sebe. Úroveň takéhoto myslenia je v slovenskom prostredí pokrokom, svetielkom v ríši alibizmu.
Anorthosis nehral na svojom štadióne Antonisa Papadopoulosa s emblémom mýtického vtáka Fénixa vzlietajúceho z plameňa, nič úžasné. Desaťnásobný cyperský majster očividne nebol rozohraný (liga tu štartuje až v septembri), nevynútil si trvalý tlak, z minima šancí však vyťažil maximum. Slovanistov musí mrzieť nedostatok útočnej drzosti, viac priamočiarych kontier, akú predviedla dvojica Jančula - Meszároš v závere druhého polčasu. Tréner S. Griga sa bezprostredne po zápase vyhýbal konkrétnym hodnoteniam, možno aj preto, aby zbytočne nezdeptal obrancu Milana Timka, ktorý - určite nerád - asistoval pri oboch góloch Famagusty. Individuálne chyby patria k futbalu, hoci ich menší počet rozhoduje o celkovom úspechu, ale na hre Slovana sa vážnejšie prejavuje neriešený koncepčný problém. Majstrovi stále chýba stratég v strede poľa, kreatívny špílmacher vybavený kľučkou, šéfovská autorita schopná udrieť v kritických momentoch nápadom na zamatových kopačkách, osobnosť, ktorá by nebezpečne zaľudnila priestor za rýchlonohými tykadlami Jančulom a Majorošom. Tí sú najmä na súperových ihriskách často odsúdení na márny boj o dlhé nakopávané lopty, lebo pri takomto štýle sú diskvalifikovaní nevysokými postavami. Famagusta mala na hrote kladivo - čierneho Nigérijčana Obiku. Nerobil síce zázraky, ale účinne viazal a rozhádzal obranu Bratislavčanov. Neomylne čakal, že ho presnými centrami, ale aj individuálnymi prienikmi (penalta) zásobuje pohyblivý Okkas, a títo dvaja borci nakoniec urobili Slovan. Náš majster v Larnake nemal prehrať. V modernom športe stúpa význam mentálnej prípravy, podľa ktorej sa futbalové bitky vyhrávajú predovšetkým v hlavách. Slovan bol v prvom súboji s Famagustou v podvedomí naladený na remízovú vlnu, hoci vychádzajúc zo svojho fubalového potenciálu, mal na víťazstvo pomýšľať nielen ako na možné, ale za ním aj aktívnejšie vybehnúť. Za tento rozpor bol nakoniec potrestaný krutou prehrou. Objektívne však má Slovan na to, aby sa chystal na Berlín do ďalšieho predkola Ligy majstrov. Hráči si pred stredajšou odvetou s Famagustou veria, ale sami najlepšie vedia, že nebyť zbytočných keby v Larnake, mohli na ňu nastupovať oveľa pokojnejší. VOJTECH JURKOVIČ
