Prezraďte, kde všade ste už v úlohe hlavného rozhodcu, asistenta alebo dopingového komisára pôsobili?
"Prešiel som v týchto funkciách 20 krajín. Bol som na dvadsiatich MS v cestnej alebo dráhovej cyklistike a na troch olympiádach - v roku 1968 v Mexiku, 1972 v Mníchove a 1992 v Barcelone. V úlohe rozhodcu som bol aj na Tour de France, ale napríklad nikdy na Giro d‘Italia."
Pred funkcionárskou cestou ste mali za sebou aj športovú karéru?
"Štyri roky som bicykloval v klube SC Einheit Berlín, do svojich 22 rokov, ale bez výnimočných výsledkov. Potom som sa začal pripravovať na rozhodcovskú dráhu a v roku 1967 som urobil skúšky UCI."
Ktorých cyklistov ste si najviac obľúbili, uznávali?
"Na dráhe to bol najskôr Daniel Morelon, džentlmen v sedle, ďalej Lutz Hesslich a na ceste fenomén Jan Ullrich."
Ktoré športy okrem cyklistiky ste sledovali?
"Zaujímal som sa o mnohé, ale iba prostredníctvom televízie, či už to bol futbal, atletika, plávanie, hokej, hádzaná."
V úlohe dopingového komisára ste sa iste stretli aj s problémami, ktoré ste museli riešiť?
"Spomínam si, že za môjho pôsobenia bol jeden pozitívny doping britského cyklistu na Pretekoch mieru a jedného Kolumbijčana na Tour de France."
Ako sledujete a vnímate problém dopingu v poslednom čase v súvislosti s rôznymi aférami?
"Doping je zlo, škodná v športe vôbec. Problém je v tom, že výrobcovia dodávajú množstvo povzbudzujúcich prostriedkov, ktoré sú na hrane regulárnosti. Sú hranice, za ktoré by športovec nemal vkročiť, klesnúť. Problém sa musí riešiť rázne a konzekventne, kontroly robiť počas prípravy a nielen v pretekoch. Je to téma, ktorá trápi nielen cyklistiku, ale šport vôbec. Zoberme si prípady z plávania, atletiky a ťažkých športov. Cyklistika je len v poslednom čase vďaka francúzskej iniciatíve organizátorov Tour de France najviac v popredí."
Ste na slovenských pretekoch po tretí raz, pred pätnástimi rokmi ste boli dopingovým komisárom, pred deviatimi hlavným rozhodcom. Čím vám naše preteky utkveli v pamäti?
"Nespomínam si takto konkrétne na žiadne preteky, o vašich viem, že sa jazdili v troch etapových centrách. Nespomínam si na mestá, v ktorých som bol, viem len, že v Martine som po prvý raz."
Ako sa priebežne vnímajú slovenské preteky napríklad aj v súvislosti so skrátením trasy a cien?
"V UCI sa oceňuje snaha každej federácie vo východnej Európe, ktorá je schopná pripraviť v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii medzinárodné preteky. Na Slovensku je teraz šesť národných družstiev, čo je pekný počet, sú aj preteky, kde sú iba tri národné tímy a ostatné oddielové. Slovensko je v tomto smere nad priemerom. Organizácia pretekov v Martine bola dobrá, ak sa napríklad zvýšia ceny, môže byť konkurencia ešte lepšia. Slovensko je na rozdiel napríklad od Bulharska krajinou východnej Európy, kde sa takéto preteky podarilo udržať, čo sa napríklad nepodarilo ani na Bohemii v Čechách, o Bulharsku či iných krajinách ani nehovoriac. A to je pre cyklistiku dobré. Z tohto hľadiska sú preteky po slovenských cestách peknou vizitkou kvality a pracovitosti organizátorov, čo si UCI cení."
JÁN MIKULA
