výsledkom čoho je, že neostáva dostatok peňazí na úvery podnikateľom. Čistý úver vláde pritom vyjadruje, o koľko viac má verejný sektor požičané než má momentálne na účtoch.

Podľa údajov, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska, dosahoval na konci júna čistý úver vláde 144,4 mld Sk. Nebezpečné je najmä to, že sa za posledných 12 mesiacov zvýšil až o 39 %, čo predstavuje 40,5 mld Sk. "Toto tempo je vyššie ako v rovnakom období minulého roka, keď dosahovalo 28 %. Na druhej strane však došlo v júni 1998 k určitému jednorazovému výkyvu, a preto budú už v júli vyzerať tieto čísla o niečo lepšie. Napriek tomu sa však nedá povedať, že by sa tempo rastu čistého úveru vláde znížilo na hodnoty, ktoré by sa neprejavovali negatívne na výške úrokov či objeme peňazí, ktoré ostávajú podnikom," dodáva Martin Barto zo Slovenskej sporiteľne. "V júni 1998 došlo k výkyvu vo vývoji čistého úveru na základe jednorazových príjmov niektorých fondov. Ak však údaje od tohto výkyvu očistíme, zistíme, že už od roku 1997 rastie tento úver zhruba na podobných úrovniach," povedal pre SME analytik ING Barings Ján Tóth. Vláda podľa neho spotrebovala v prvom polroku 1999 až 68 % nových domácich úverových zdrojov v SR. Rok predtým to bolo 54 %, dva roky dozadu 71 %.

Rýchle tempo zadlžovania vlády sa v posledných rokoch okrem iného prejavuje aj udržiavaním nereálne vysokých úrokov. Ak chce totiž štát získať na krytie svojich deficitov peniaze, musí ponúknuť vyššie úroky než podnikatelia. Pretrvávanie vysokých úrokov spojených so slovenskou menou pritom vyústilo do stavu, keď si podniky požičiavajú v podstate už len v devízach. Za prvých šesť mesiacov tohto roka sa totiž objem korunových úverov podnikom zvýšil len o 1,8 mld Sk, kým objem devízových úverov o 5,8 mld Sk. "Medziročné tempo rastu korunových úverov podnikom je 0,69 %. To je oveľa menej, ako sú úroky a penále z nesplácaných úverov. Objem korunových úverov v podnikovej sfére tak v skutočnosti klesol," pripomína M. Barto. Oproti 0,69-percentnému rastu korunových úverov stojí 37,5-percentný rast devízových úverov. "Dôvody rastu devízových úverov vidím jednoznačne vo vysokých úrokoch. Tie sa na trhu aj vďaka finančným potrebám štátu udržiavajú na úrovniach, ktoré sú oveľa vyššie, než by bolo pre podniky rentabilné," povedal J. Tóth. Podľa M. Barta sú devízové úvery výhodné najmä pre podniky, ktoré výraznú časť svojej produkcie exportujú a majú teda príjmy v devízach. Tie sa totiž nemusia obávať negatívnych vplyvov prípadného oslabovania koruny. Okruh podnikov, ktoré sú schopné získať devízové úvery, je podľa analytikov stále pomerne malý. Avšak ani v prípade, že sa vláda dokáže uskromniť, podniky nemôžu zlepšenie očakávať v nejakom veľmi skorom čase. Ďalšou podmienkou zvýšenia úverových aktivít v SR je totiž reštrukturalizácia bankového sektora.