svoje dovolenkové ciele so Saturom, tak vôbec netuší, ako ich dovolenka súvisí s vývojom sporu a benevolenciou zúčastnených strán. Verejnosť niekedy až so začudovaním sleduje, ako terajší majiteľ Saturu Dušan Muňko urputne medializuje svoju interpretáciu vývoja situácie okolo Saturu. Muňko sprivatizoval túto cestovnú kanceláriu, ktorá bola právnym nástupcom slovenskej časti Čedoku, v roku 1995 na druhý pokus. Na prvý pokus sa to podarilo rok predtým spolumajiteľovi spoločnosti Bazur, niekdajšiemu riaditeľovi ešte štátneho Saturu Romanovi Bánoczayovi. Terajšia fáza sporu sa začala zauzľovať v decembri minulého roka. Vtedy prvostupňový súd po žalobe Bánoczaya na Satur a na Fond národného majetku (FNM) vydal predbežné opatrenie, ktorým sa zakázalo Muňkovi akokoľvek nakladať s majetkom Saturu. Vzápätí v januári vyniesol súd rozsudok, že pôvodná zmluva medzi FNM a Saturom je neplatná. Medzi žalovanou a žalujúcou stranou sa rozpútal boj dvoch právnych názorov. Do dnešného dňa už súdy vydali niekoľko ďalších rozhodnutí. Zástancovia názoru, s ktorým sa stotožnila väčšina terajšieho vedenia vo FNM, zdôrazňujú, že podstatou celej kauzy je napraviť minulé chyby v privatizácii a uviesť veci do "súladu s právnym poriadkom". Podľa našich informácií však ani samotné špičky vo FNM nie sú jednotné v nazeraní na kauzu Satur. Predsedu výkonného výboru FNM Ladislava Sklenára sme v súvislosti so Saturom oslovili ešte v máji, ale on sa k tejto kauze striktne odmietol vyjadriť. Pritom treba povedať, že v tomto roku už fond mal do činenia aj s inými, nazvime to "drobnými" prípadmi, kde boli snahy o prehodnotenie bývalej privatizácie, podobne ako pri Sature, ale tam sa FNM vyslovil v neprospech prvého privatizéra. (Pozri aj 2. stranu)