Od príchodu jednotiek KFOR do Kosova 12. júna registruje úrad OSN pre utečencov (UNHCR) už 172-tisíc utečencov z radov kosovských Srbov, ale aj utekajúcich Rómv. V Srbsku a Čiernej Hore bolo oficiálne registrovaných ďalších 133-tisíc, čo znamená, že v Kosove je opäť na úteku viac ako 300-tisíc ľudí. Mnohí pozorovatelia vyjadrujú názor, že práve schopnosť a vôľa medzinárodného spoločenstva zabezpečiť ich návrat bude skutočnou previerkou snáh NATO o spravodlivé riešenie konfliktu.
Mnohí Srbi, ktorí odišli z Kosova pred príchodom jednotiek KFOR, zničili na úteku infraštruktúru, mosty a domovy kosovských Albáncov. Napríklad v meste Peč je zničených asi 70 percent albánskych domov, rovnako ako skoro všetky obchody a živnosti. Srbi vypálili mešity, štátne budovy, autobusové a vlakové stanice, polovica Prištiny nemá telefóny, boli zničené hlavné budovy. Hlavná prištinská ulica sa však od návratu Albáncov už nevolá Trieda Maršala Tita, ale nesie meno Matky Terezy - azda najznámejšej Albánky v dejinách.
Patriarcha srbskej pravoslávnej cirkvi Pavle vyhlásil, že prezident Slobodan Miloševič už nie je kresťanom, nenavštevuje kostol a chce si cirkev podriadiť. "Je to socialista," tvrdí patriarcha, ktorý odsúdil zločinnú cestu k vytvoreniu veľkého Srbska a vyzval mladých Srbov a Albáncov na spoločnú budúcnosť v Kosove. V oblasti mesta Peč je jedna výlučne srbská dedina Goraždevac, ktorú dnes pred hnevom Albáncov chránia KFOR. Taktiež v kláštore pečského patriarchu, v ktorom je centrum kosovskej ortodoxnej cirkvi, je pod ochranou KFOR približne 40 Srbov - civilistov, duchovných a rehoľníkov.
V Kosove sa čoraz častejšie hovorí o budúcom usporiadaní provincie. Podpredseda srbskej vlády Milovan Bojič povedal, že inštitúcie srbského štátu sa musia vrátiť do Kosova čím skôr, ešte pred tým, ako "ho opustí posledný Srb". Hashim Thaci, predseda provizórnej kosovskej vlády, sa vyjadril, že cieľom boja kosovských Albáncov by nemalo byť ani veľké Albánsko, ale ani obnova Juhoslovanskej zväzovej republiky v jej pôvodnej podobe. Finančnou menou by mala byť dočasne nemecká marka. Sami etnickí Albánci delia Kosovo vo svojich vyjadreniach pomyselnou hranicou, ktorá vedie z juhu na Prištinu. Západná časť je pod správou UCK a Thaciho, vo východnej má prevahu umiernený Ibrahim Rugova a jeho Demokratická liga Kosova. Medzičasom sa do svojich domovov vrátila už drvivá väčšina etnických Albáncov. Posledné odhady hovoria o počte721-tisíc. Tábory v bývalom Macedónsku Stankovac 1 a 2, ako aj Blace sú už takmer prázdne. Poslední kosovskí Albánci sú ešte v tábore Cegrane a v centrálnom Macedónsku, vrátili sa už aj takmer všetci tí, ktorí ušli do Albánska. Predstavitelia kosovských Albáncov odhadujú, že konflikt si vyžiadal na ich strane asi 15-tisíc obetí.
Na uliciach Prištiny dnes možno stretnúť pracovníkov najznámejších svetových humanitárnych organizácií. Popri českých kolegoch z nadácie Člověk v tísni má dnes už v Kosove skromné zastúpenie aj partnerská iniciatíva slovenských novinárov Človek v ohrození.
PRE SME - PATRIK DUBOVSKÝ, nadácia Človek v ohrození, Priština
