Chov oviec, ktorý bol v minulosti podstatne rozsiahlejší ako dnes, sa sústreďoval okrem horských oblastí aj do nížin. Výnimkou nebolo ani okolie Bratislavy či Nitrianska župa. Podobne ako dnes sa však ovce najviac chovali v hornatých oblastiach Slovenska, kde bol dostatok pasienkov. Z oviec sa chovali predovšetkým valašky s hrubou vlnou a birky, ktoré mali vlnu podstatne jemnejšiu.
PASENIE OVIEC
V ovčiarstve, ktoré bolo na Slovensku značne rozvinuté, sa zaužívali dva spôsoby letného pasenia. Na lazových a kopaničiarskych hospodárstvach si každý gazda pásol ovce na svojich pozemkoch sám, prípadne si najal pastiera. Niektorí gazdovia si čriedy spájali, mlieko a mliečne produkty si však spracovával každý sám. Rozšírenejšie však bolo spoločné letné pasenie oviec, pri ktorom sa spájali čriedy viacerých gazdov.
SALAŠE A BAČOVIA
Spoločný letný chov oviec sa pokladal za taký dôležitý, že v niektorých oblastiach Slovenska vznikali salašné spolky. Tie sa starali o najímanie bačov a valachov. V oblasti Spiša boli napríklad veľmi vyhľadávaní bačovia z okolia Haliče, ktorí vedeli vyrábať najlepšie výrobky. Strediskom letného pasenia oviec bol salaš, ktorý mal veľmi osobité zariadenie. Bača býval v kolibe, v ktorej sa spracúvalo mlieko a mliečne výrobky. Podľa výskumov etnografov bývala salašom zrubová koliba s jednou alebo dvoma miestnosťami. V interiéri nad ohniskom visel kotol na varenie žinčice, ostatné nádoby boli poukladané na zemi. Pri stene stála palica - podišiar na ukladanie syra a jedla. Na stenách viseli črpáky, ktoré bača vyrezával vo voľných chvíľach. Pričňa, na ktorej spával, bývala zvyčajne uložená v kúte. Valasi, ktorí museli v noci strážiť ovce pred vlkmi, spávali v malých kolibách v blízkosti oviec. Ovce nocovali v ohradách - košiaroch, ktoré sa pravidelne prekladali, a tak sa hnojili pozemky.
PRODUKTY VYHĽADÁVANÉ AJ V MINULOSTI
Ovčie produkty a výrobky bývali veľmi vyhľadávané už v minulosti. Liptovská bryndza a bryndzové halušky boli ospevovaným pokrmom už v 18. storočí, a to dokonca aj v zahraničí. Niektorí fajnšmekri tých čias dokonca porovnávali liptovskú bryndzu so zázračným benátskym liekom theriakom, ktorý vraj liečil rozličné choroby. Historik a cestovateľ F. Brückmann ju dokonca nazval liptovským theriakom a jej liečivé účinky vyzdvihoval pred benátskym výrobkom. Liečivá moc liptovskej bryndze údajne bola v tom, že pacient sa po jej požití potí viac ako po benátskom theriaku. Do bryndze, ktorá sa mala používať ako liek, sa preto pridávalo víno, materina dúška či iné bylinky. Neskôr sa do geliet s bryndzou pridával aj šafran, muškátový orech a čerstvé maslo. Veľmi populárne popri bryndzi sa stali aj oštiepky a parenice. Parenica sa pripravovala tak, že hrudky vymiesené z čerstvého syra sa dali vykysnúť, a potom sa ponorili do horúcej vody, kde sa stali elastickými. Po vymiesení sa vyťahovali do pásov a skrúcali. Hotové výrobky sa ešte mierne zaúdili.
ĽUDOVOUMELECKÉ VÝROBKY
K salašom a netradičnej ľudovej tvorivosti s nimi spojenej patria rôzne výrobky - predovšetkým z dreva. V predajniach s ľudovými výrobkami sú najžiadanejšie črpáky, dlabané nádoby na maslo a bryndzu, ale aj drevené naberačky, varechy, fujary či píšťalky. (eta)
