Napriek tomu, že Emil Matlo, ktorý prežil pri ovciach 22 rokov, je už dnes na dôchodku, neraz ho do hôr ťahá. Roky bačovania patria totiž k najkrajšiemu obdobiu v jeho živote. Bačovské roky na Ihráči a neskôr v Krahuliach pri Kremnici z neho urobili skutočného odborníka a svojho času neušiel ani pozornosti "vrchnosti". Jeho stáda nielenže patrili k najlepším na Slovensku, ale získal aj viaceré vyznamenania. "Bolo za tým obrovské množstvo roboty, lebo vychovať vynikajúce stádo nie je jednoduché. Človek sa musí neustále učiť a predovšetkým musí mať k ovciam vzťah," spomína si Emil Matlo. Salašníctvo, ktoré na nás pôsobí skôr idylicky, je totiž poriadnou drinou. "Ak nemá bača túto prácu naozaj rád, nedosiahne v nej veľa. Ani moje začiatky neboli jednoduché. V Ihráči som prebral stádo, ktoré bolo vo veľmi biednom stave. Prvý rok sme sa natrápili až-až, výsledky sa však pomaly dostavili už na ďalší rok. Vtedy sme dosahovali výsledok 17-18 kilogramov syra za sezónu na ovcu, čo bol značný pokrok. Od začiatku som totiž veľmi tvrdohlavo staval na jednom - vybudovať silné, zdravé stádo. V čase, keď nebolo peňazí, tlačil som na vedenie družstva, aby sme nakupovali plemenné barany, lebo práve v nich sa skrýva základ kvalitného stáda." Už po piatich rokoch bačovania dosahoval Emil Matlo so svojím salašom najlepšie výsledky v okrese a družstvo na ovciach zarábalo vyše milióna korún, čo bol neobvyklý úspech. K najťažším rokom patrilo bačovanie v Krahuliach, kde sú veľmi drsné prírodné podmienky. "Tu sa mi tiež podarilo vytvoriť kvalitné stádo, no mali sme tu aj dosť problémov. Jedným z nich boli vlci. Ovce v obyčajnom košiari jednoducho nebolo možné ustrážiť, mali sme aj také leto, keď nám vlci pobili 16 oviec. Nespávali sme neraz celé noci a strážili sme. Keď sme počuli, že ovce sa v noci z ničoho nič postavili a rozospievali sa zvonce, bolo zle." Bača však musí predovšetkým dokázať odvariť kvalitnú žinčicu a hrudkový syr. Tvrdý život, keď sa deň pre baču začína o štvrtej ráno dojením a končí sa večer okolo deviatej, si vyberá svoju daň. Pre viaceré prechladnutia, veď bača prakticky celú sezónu trávi pod holým nebom, neraz v daždi a búrke, má Emil Matlo dodnes problémy s chrbticou i so srdcom. Keby si však mal vybrať opäť, bola by to znova ovčiarska škola. KVETA FAJČÍKOVÁ