BRATISLAVA (SME - and) - Počet vegetariánov neustále stúpa a postoje verejnosti k vegetariánskej výžive sa menia k lepšiemu. Konštatoval to s uspokojením novozvolený prezident Európskej vegetariánskej únie Igor Bukovský po siedmom kongrese, ktorý sa konal 18. až 22. júla vo švajčiarskom Widnau. O prínose svojho vymenovania do funkcie pre Slovensko povedal: "Môže to znamenať prísun nových možností a aktivít. Rozhodne nenastupuje vegetariánsky teror." Podľa Bukovského je vegetariánstvo súkromnou vecou. "Ja sám som dospel k rozhodnutiu stať sa vegetariánom v poslednom ročníku štúdia na lekárskej fakulte pri jednej z prednášok o srdcovo-cievnych ochoreniach. Doma sme mali na večeru párky, a tak sme sa z úcty k jedlu začali vegetariánsky stravovať až o deň neskôr. Darí sa nám to s manželkou už 11 rokov." Podľa odborníkov na zdravú výživu sa pod značnú časť ochorení kardiovaskulárneho systému, nádorovými ochoreniami, obezitou i osteoporózou podpisuje najmä vysoký podiel mäsa a mastných kyselín v strave. Prognóza predčasnej úmrtnosti do roku 2000 predpovedá zvýšenie počtu nádorových ochorení 1,5-násobne a srdcovo-cievnych až 3,4-násobne. Prezident thajského zväzu vegetariánov Sajjud Kerdpchol nedávno vyhlásil: "V čase zvyšovania počtu obyvateľov, znižovania potravinových zásob a ničenia životného prostredia bude v záujme ľudstva obrátiť sa k vegetariánstvu." I. Bukovský má podobný názor: "Zem má limitovaný povrch, a tým aj množstvo dopestovanej potravy. Ak ňou kŕmime zvieratá a tie potom jeme, narábame s ňou nehospodárne. Plocha zeme, ktorá uživí jedného človeka konzumujúceho mäso, uživí 25 vegetariánov."