Denník SME o tom informoval štátny tajomník ministerstva Ján Mazák. Podstatou sťažnosti je skutočnosť, že v doterajšom priebehu trestného konania neboli vypočuté osoby, ktorých výpovede majú zásadný význam. "Ide o bývalých pracovníkov SIS, ktorí sa priamo fyzicky podieľali na zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny, a tie osoby, ktoré aktívne zahladzovali stopy tohto činu," vyhlásil štátny tajomník. Prepustenie Lexu z kolúznej väzby vyvolalo prekvapenie, polícia aj naďalej argumentovala, že Lexa by mal byť vo väzbe. Najvyšší súd by mal o Čarnogurského sťažnosti v zmysle Trestného poriadku rozhodnúť do troch mesiacov. Na otázku, či je možné, že súd využije trojmesačnú lehotu, J. Mazák uviedol: "Nemôžem vyslovovať žiaden predpoklad so zreteľom na to, že Najvyšší súd musí preštudovať celý spis a podľa zistení bez zbytočného odkladu rozhodne. V trestných veciach sa tam rozhoduje veľmi efektívne a rýchlo." Na otázku, či súd prihliadne na argumenty polície o opodstatnenosti kolúznej väzby Lexu, Mazák podotkol: "Nerád by som vyslovoval názor namiesto Najvyššieho súdu. Ten prihliadne iba na obsah trestného spisu a na dôvody a obsah konania, ktoré predchádzali rozhodovaniu Krajského súdu v Bratislave." Podľa Mazáka v prípade, ak Najvyšší súd vyhovie sťažnosti ministra, vlastne zruší uznesenie, ktorým bol I. Lexa prepustený z väzby, a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu. Ak by obsah tohto záväzného právneho názoru bol taký, že I. Lexa by mal byť aj naďalej vyšetrovaný vo väzbe, potom by sa musela jeho sťažnosť, ktorá smerovala proti pôvodnému uzneseniu okresného súdu, ktorým sa zamietla žiadosť o prepustenie z väzby, zamietnuť a nemohlo by sa jej vyhovieť. A v tomto okamihu by sa I. Lexa dostal do pozície vyšetrovaného vo väzbe a musel by nastúpiť na výkon väzby.