Mnohí svetoví lídri, ktorí prišli na Hassanov pohreb do Rabatu, vnímali nebohého kráľa ako monarchu, ktorý sa priklonil k demokracii a ktorý mohol zmeniť staré Maroko a pomôcť utíšiť Blízky východ. Tým, ktorí za jeho 38-ročného vládnutia trpeli, otvára Hassanova smrť možnosť vyvolať duchov minulosti. "Necítim ani trpkosť, ani radosť, ani bolesť," hovorí Abrahim Serfaty, kráľov politický odporca, ktorý pred svojím vyhostením do Francúzska v roku 1991 strávil 17 rokov vo väzení. "List sa obrátil. Pochybnosti o Hassanovi-človeku posúdi história… Nepokladám Hassana za mučiteľa… Nečakal som nič iné od nepriateľa, ktorým nebol Hassan osobne, ale odporná mafia, polícia a tajná služba, ktorá bránila svoju moc," povedal na vozíček pripútaný Serfaty vo francúzskej televízii France 2.
Príbuzní mŕtvych obetí režimu majú zmiešané pocity. Patrí medzi ne Bechir Ben Barka, syn Mehdiho Ben Barku, odborového predáka a odporcu vlády, ktorého uniesli spred parížskej kaviarne v roku 1965 a už ho nikdy nikto nevidel. "Kvôli francúzsko-marockým vzťahom štátne záujmy hrali kľúčovú úlohu pri znemožnení odhaliť pravdu o smrti môjho otca," povedal Barka, francúzsky občan, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Info a vyslovil nádej, že ľudia sa teraz budú môcť vyjadrovať slobodnejšie a demokratickejšie. "Francúzsko má dnes rovnako ako Maroko možnosť a povinnosť zdvihnúť rúško tajomstva, ktoré zakrýva okolnosti smrti môjho otca v čase najtvrdšieho obdobia Hassanovej vlády," mieni Barka.
Pre ďalších nadišiel čas zmierenia - napríklad pre členov rodiny generála Mohammeda Oufkira, Hassanovho priateľa a neskôr odporcu, ktorý podľa oficiálnych správ spáchal samovraždu potom, ako stroskotal jeho atentát na kráľa v roku 1971. Oufkir, ktorý bol ministrom vnútra, bol obvinený z účasti na zmiznutí Ben Barku a keď sa objavili obvinenia, že do veci je zatiahnutá aj francúzska vláda, vydali naňho francúzske úrady zatykač. Podľa Oufkirovej dcéry Maliky dnes prichádza čas "nádeje, zmierenia a solidarity s mladým kráľom", ktorého čakajú "ťažké úlohy". "Maroko nie je v kríze, ale má veľa sociálnych problémov. Každý túži po demokratickejšom, slobodnejšom Maroku, krajine, ktorá skutočne žije podľa zákonov…. Pevná ruka bola potrebná. Dnes však treba obrátiť list. Poučme sa z chýb minulosti. Máme na týchto chybách podiel," uviedla.
(REUTERS)
