ím Masárovho funkčného obdobia sa v koaličných kuloároch rozpútal boj o to, kto obsadí jeho miesto. Pri rokovaní o jeho nástupcovi v Národnej rade SR sa v parlamentnej rozprave najmä poslanci HZDS nepriamo prihovárali za ďalšie pokračovanie Masára vo funkcii. Podpredseda HZDS S. Kozlík uviedol, že Masár bol po celý čas vo funkcii apolitickou osobnosťou. "Nikdy NBS neustúpila ani o krok zo svojich cieľov niekedy aj politicky motivovaným krokom vlády," priznal Kozlík. Premiér Dzurinda uviedol, že poslanci HZDS sa nesnažia ani tak oceniť V. Masára ako glorifikovať obdobie, keď vládlo HZDS. Podľa odborníkov však Masárovi naozaj slúži ku cti, že napriek striedaniu vlád nepodľahol rôznym politickým tlakom a v princípe odolal pokušeniu "splavovať" s nimi kurz slovenskej koruny, pričom slušný kredit si udržala aj NBS. Vladimír Masár pri bilancovaní svojho šesťročného pôsobenia vo vedení NBS odmieta špekulácie o nadštandardnom politickom tlaku na výkon menovej politiky NBS.
Po šiestich rokoch odchádzate z postu prvého guvernéra Národnej banky Slovenska. Aké roky to boli pre vás, pre centrálnu banku a ako ich hodnotíte?
"Hodnotiť moje pôsobenie v NBS za uplynulých šesť rokov je pre mňa veľmi ťažké a myslím si, že to s odstupom času prevezme na seba niekto iný. Ja sa môžem len subjektívne vrátiť k niektorým momentom, ktoré boli do istej miery z môjho pohľadu významnejšie v histórii NBS. Je pravdou, že som bol prvým guvernérom slovenskej centrálnej banky, ktorá bola po rozdelení Štátnej banky česko-slovenskej budovaná prakticky od základov. Z tohto pohľadu je zrejmé, že za šesť rokov sme museli postupne vybudovať všetky jej základné funkcie v súvislosti s realizovaním menovej politiky alebo bankového dohľadu. To, do akej miery sa nám to podarilo, by som hodnotiť nechcel. Toto obdobie by sme mohli označiť aj za obdobie formovania slovenského bankového sektora. Ešte v roku 1990 bol v rámci Česko-Slovenska unitárny systém, ktorý bol rozdelený na dvojzložkový systém, teda sústavu centrálnej banky a komerčných bánk."
Do akej miery boli pri výkone politiky NBS vyvíjané politické tlaky na jej činnosť?
"Všetky rozhodnutia guvernéra alebo bankovej rady sú vždy realizované v určitom politickom prostredí, čo je podľa mňa úplne prirodzené. Je tomu tak aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Zásadné rozhodnutia centrálnej banky majú automaticky politický rozmer a platí to aj naopak. Je to úplne normálne, ak centrálna banka vykonáva svoju činnosť v určitom politickom prostredí, automaticky je týmto prostredím ovplyvňovaná. Podstata vašej otázky je možno v tom, či NBS nebola v minulosti pod nadštandardným politickým tlakom, možno až neprípustným v trhových ekonomikách. Na to sa len veľmi ťažkom odpovedá, vzhľadom na možný subjektivizmus. Kritériom merania nezávislosti centrálnej banky by mohla byť miera plnenia jej zákonom stanovených funkcií, pričom hlavným cieľom je menová stabilita, vyjadrená mierou inflácie či stabilitou kurzu koruny. Z tohto pohľadu je NBS hodnotená ako veľmi nezávislá inštitúcia a výsledok jej činnosti je v tejto oblasti považovaný za jeden z najlepších spomedzi transformujúcich sa ekonomík."
Hovoríte o prepojení ekonomického prostredia s politickým a naopak. V minulom roku došlo k zmene na politickej scéne, ktorá bola všeobecne vnímaná ako veľmi pozitívny krok vpred. Paradoxom je, že ekonomické výsledky SR sú teraz zdanlivo horšie ako v minulosti. Čím je to spôsobené?
"Toto je veľmi zložitá otázka a na jej zodpovedanie by nestačila ani kniha, nie jeden rozhovor. Som presvedčený, že tých faktorov je viac. Po prvé, ťažko hovoriť o demokracii a nedemokracii alebo o trhovej ekonomike. Každý štát na svete funguje vo svojom špecifickom politickom a ekonomickom systéme a nedá sa tvrdiť, že len toto je demokracia alebo len toto je trhové prostredie. Druhá vec je, že najmä z krátkodobého hľadiska nie je vždy na oživenie ekonomicky štátu vhodná ‘silná‘ demokracia. Takýchto príkladov je viacej."
…nechcete ale povedať, že je to určitý trend?
"Určite nie, preto som zdôraznil krátkodobohé hľadisko. V strednodobom časovom horizonte je úplne prirodzené, že sa osvedčujú spojenia demokratického politického systému, aký je typický pre USA alebo Európsku úniu a trhovej ekonomiky. Je pravdou a príkladov pre to je niekoľko, že v krátkodobom časovom horizonte môže byť efekt ‘pevnej‘ ruky pre ekonomiku výhodnejší, ako keď sa o hospodárskych problémoch zdĺhavo diskutuje. A najhoršie je, keď sa tak robí v čase, kedy by malo nastúpiť jednoznačné riešenie ekonomických problémov. V tejto súvislosti by som ešte chcel zdôrazniť, že SR po svojom vzniku vychádzala z určitej ekonomickej reality. Jedným zo zásadných problémov SR, ktorý nebol od roku 1996 riešený, je deficit štátneho a fiskálneho rozpočtu a naň nadväzujúci deficit obchodnej bilancie. Čím neskôr sa tieto dva problémy rieša a ich vážnosť sa prehlbuje, o to bolestivejšie je ich riešenie. Ak sa tieto problémy nebudú riešiť tento rok, ale budúci, riešenie bude ešte bolestivejšie najmä pre obyvateľstvo nezávisle od toho, kto je pri moci. Problém môže nastať aj v prípade, že sa ťažkosti v ekonomike definujú, no o potrebe ich odstránenia sa len diskutuje. Alebo, problémy sa začnú riešiť, no zabúda sa pritom na základné ekonomické pravidlá a zákonitosti. To, že jedným zo základných problémov ekonomiky SR je deficit obchodnej bilancie, bolo jasné už v roku 1997, keď vláda prijímala balíček hospodárskych opatrení. Za predpokladu, že nechceme zhoršiť podmienky podnikateľským subjektom, bolo nutné znížiť spotrebu štátu a znížiť deficit verejných financií. Na rok 1998 schválil parlament rozpočtový deficit najprv na 5 miliárd korún, neskôr sa tento zvýšil na 8 a nakoniec sa rok skončil s deficitom okolo 20 miliárd korún a fiskálnym okolo 40 miliárd. To isté sa opakuje tento rok."
Myslíte si, že rozhodujúce slovo by pri riadení ekonomiky mali mať ekonómovia, ktorí na rozdiel od politikov nehodnotia nepopulárne hospodárske opatrenia podľa toho, do akej miery to ovplyvní ich postavenie v očiach voličov?
"To netvrdím. Jedna vec je politická zodpovednosť a druhá profesionálne zabezpečenie určitých ekonomických procesov. Porovnám to s mojou dnešnou pozíciou. Ja som tu mohol realizovať politiku na základe môjho presvedčenia z pohľadu profesionálnych potrieb. Nemusel som pritom brať ohľad na to, či získam alebo stratím nejakú popularitu obyvateľstva. Od profesionálneho prístupu sa nemožno príliš odkloniť ani pri riadení ekonomiky politikmi. Riešenie problémov slovenského hospodárstva nemôže záležať od toho, ktorá strana ich rieši. Technicky ich musí vyriešiť každé politické zoskupenie. Spomeniem jeden zo základných atribútov trhu - finančná disciplína. Jej ignorovanie pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, vo vzťahoch so štátnym rozpočtom, s bankami rozhodne nepomôže žiadnej ekonomike."
Hovorili sme o previazanosti politických a ekononomických väzieb v štáte. Jedným z cieľov NBS bol už niekoľko rokov deklarovaný zámer zmeniť kurzový režim z fixného kurzu koruny na plávajúci. Stalo sa tak v minulom roku pod vplyvom rastúceho tlaku vo vnútri ekonomiky a až po radikálnej zmene na politickej scéne. Do akej miery bolo udržiavanie fixného kurzu politickou objednávkou?
"Názorov na kurz meny a kurzový režim nemôže byť v tomto štáte päť a pol milióna. Ja si myslím, že vývoj kurzu nebol výsledkom nejakého politického tlaku, ale reálnych ekonomických procesov. Z čoho vychádza moje presvedčenie? Podstatou problému je fakt, že ktorýkoľvek kurz meny je možné spochybniť a neustále sa pýtať, či je výsledkom len ekonomických procesov, alebo sú v ňom premietnuté aj nejaké politické tlaky. Dôležité je, aby sme vedeli povedať, z čoho ten kurz vychádzal. Podľa mňa nespôsoboval deformácie v ekonomike a na základe všeobecne rozšírených ekonomických porovnaní slovenská koruna nevychádzala ako nadhodnotená. To potvrdzovali aj analýzy zahraničných inštitúcií. Po uvoľnení fluktuačného pásma koruny nemuselo automaticky dôjsť k znehodnoteniu koruny za predpokladu, že máji 1999 nebudeme ešte diskutovať o tom, či znížime verejné výdavky alebo nie. Keby sme hneď po voľbách pristúpili k efektívnym krokom na zníženie deficitu verejných výdavkov a prijali tie opatrenia, ktoré boli potrebné k zníženiu deficitu obchodnej bilancie, videli by sme, že kurz koruny nebol nadhodnotený a že by sa naďalej mohol pohybovať okolo svojich pôvodných úrovní.
Intervencie NBS pred uvoľnením fluktuačného pásma vychádzali z presvedčenia, že existuje šanca na udržanie fixného kurzového režimu. Fixný kurz koruny bol určitou transformačnou kotvou a až teraz si niektoré podniky uvedomujú, čo to znamená nemať stabilný kurz. Samozrejme, že hlavný tlak na korunu vychádzal z očakávaní domácich podnikov a obyvateľstva. A čím boli tieto očakávania ‘masírované‘? Jedným z faktorov bol reálny vývoj ekonomiky a neriešenie jej zásadných problémov. Ďalším boli blížiace sa voľby so všetkým folklórom, ktorý k tomu patrí. Vrátane vyjadrení politikov k menovej politike."
Možno pri takom vývoji obchodnej bilancie, aký SR zaznamenala, hovoriť o správnej a vhodnej úrovni kurzu koruny?
"Prečo by sme mali donekonečna podporovať konkurencieschopnoť slovenských exportérov len znehodnocovaním meny? Tadiaľ cesta nevedie. Treba si uvedomiť, že znehodnotenie meny má proexportný efekt, ale ak to má byť za 10 rokov jediný spôsob zvyšovania konkurencieschopnosti vývozcov… Ďalším znehodnocovaním koruny by NBS svojou menovou politikou de facto pomáhala konzervovať túto nevhodnú ekonomickú štruktúru. Našou úlohou ale nie je zmäkčovanie podmienok exportérom novými a novými znehodnoteniami koruny. Aj týmto krokom chce centrálna banka vyvinúť určitý tlak na skutočnú reštrukturalizáciu ekonomiky formou modernizácie a zvyšovania výkonnosti."
Čím to je, že tento názor si neprisvojili aj politici, ktorí majú rovnako v rukách vývoj ekonomiky? Je vás málo počuť, máte malý vplyv?
"Najlepšie je, keď každý robí to, za čo zodpovedá. Nebolo by dobre, keby NBS zachraňovala napríklad zdravotníctvo. Ja som sa staral o výkon funkcií centrálnej banky. NBS nemôže reštrukturalizovať ekonomiku."
Kde sú však príčiny toho, že zodpovední ako keby si nechceli uvedomiť nevyhnutnosť zapojenia SR ako malej ekonomiky do globálneho systému?
Tých príčin je viac. Zo svojej pozície môžem spomenúť len niektoré. Z makroekonomického pohľadu tu jasne absentuje riešenie spomenutých základných problémov. NBS tieto problémy definovala, navrhovali sme, ako ich riešiť. Vláda veľakrát deklarovala svoj záujem pomôcť ekonomike - boli a sú tu zákony o štátnom rozpočte, smerujúce k zníženiu rozpočtových deficitov, vládne opatrenia týkajúce sa reštrukturalizácie bankového sektora alebo zvýšenia finančnej disciplíny, balíčky ekonomických opatrení… Toto všetko sú tie opatrenia, ktoré - ak by sa plnili - tak by mali zabezpečiť všetko to, na čo sa ma pýtate."
Nie je jedným z dôvodov súčasného stavu ekonomiky aj spôsob privatizácie, ktorý nedokázal zabezpečiť pre slovenské podniky skutočných vlastníkov, ktorí by ich dokázali profesionálne riadiť?
"Keby existoval spôsob privatizácie, ktorý možno bezpečne označiť za najvhodnejší, všetci by sa ho snažili realizovať. Mnohé štáty sa snažili privatizovať rôznymi spôsobmi a dnes už môžme povedať, že prakticky všetky privatizačné metódy sú kritizované. Je to prirodzené, pretože každá má svoje výhody a nevýhody a ide o to, na čo kladiete pri ich hodnotení najväčší dôraz. V procese privatizácie na Slovensku by som videl väčší problém v tolerovaní následnej finančnej nedisciplíny. Druhou otázkou je skutočný stav privatizovaných podnikov. Hoci na Slovensku prešlo do súkromných rúk niekoľko ‘skvostných‘ podnikov, rozhodujúci podiel sprivatizovaných firiem tvorili už neefektívne a konkurencieneschopné podniky."
Spomenuli ste výhody a nevýhody fixného kurzového režimu. Nemyslíte si, že jeho udržiavanie napriek zhoršujúcim sa ekonomickým ukazovateľom vytváralo určitý pristor pre "investičný hazard" štátu a podnikov? Inými slovami, že umožňoval neefektívne investície, keďže tu existovala garancia stálosti výmenného kurzu koruny?
"Prepáčte, ale táto otázka je postavená presne z opačného smeru, než kam dnes väčšina popredných svetových ekonómov smeruje. Vy sa pýtate, či fixný kurz koruny nebol dôvodom hazardu. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že je veľmi zle, keď akýkoľvek ekonomický problém, ktorý nie je riešiteľný napr. zmenou kurzu, sa snažia riešiť znehodnotením meny. Dnes práve ekonómovia tvrdia, že ak máte nejaké iné, nie menové problémy, tak ich riešte, no neznehodnocujte si pritom menu. Niektoré problémy môžete naozaj začať riešiť i znehodnocovaním meny. Ak však v prípade slovenskej ekonomiky je kľúčovým problémom vysoká domáca spotreba, ktorej veľká časť musí byť krytá zahraničnými úsporami, tak odpoveď znie: Znížte domácu spotrebu. No nie znehodnotením meny, ktorej efekt sa začne prejavovať až vtedy, keď utlmí domácu spotrebu. To však môžeme dosiahnuť aj inými formami. Napríklad tým, že kto neplatí, nebude kupovať. Čo sa vám zdá byť lepšie? Keď podnik, ktorý už 10 rokov vykazuje stratu - a v trhovej ekonomike, a naďalej nakupuje tovar, centrálna banka znehodnotí menu? Alebo udržme stabilný kurz a neumožnime tomuto stratovému podniku kúpu tovaru… Väčšina popredných ekonómov sa určite zhodne v tom, že výhodnejšia alternatíva je udržanie stabilnej meny, udržiavanie nízkej miery inflácie a zabezpečenie finančnej disciplíny. Stratu takéhoto podniku nekryje len podnik, kryjeme ho všetci. Tak, že keď jeden platí dane a iný nie, tak ten druhý rovnako využíva ekonomické prostredie v štáte. A služby štátu sú potom na zodpovedajúcej úrovni. Podobne aj v bankách, samorejme, že musíme platiť úroky z úverov aj za toho, čo ich neplatí, lebo banka nie je charitatívna inštitúcia. Toto všetko sú formy finančnej nedisciplíny. Na základe toho, že toto všetko sa aj desať rokov po revolúcii v spoločnosti toleruje, si môže stratový podnik kúpiť hoci aj nový mercedes." MICHAL NALEVANKO
FOTO SME - MAREK VELČEK
