, ale nie veľmi strmé), aby ste sa dostali k dolnému ústiu tohto nádherného kaňonu. Z Oravíc vás tam zavedie červená značka. Cez takmer kilometrový kaňon pokračujete po pravej strane chodníkom vytesaným do skaly, na niektorých miestach treba prekonávať drevené rebríky, pridŕžajúc sa zábradlia. Miestami sa zachovali aj zvyšky dávneho, kedysi kilometer dlhého dreveného mostu, ktorým sa v minulom storočí zvážalo drevo. O všetkom sa dozviete na začiatku doliny z informačných tabúľ. Na kaňone sú najpríťažlivejšie pohľady do hĺbky pod sebou, kde sa potok kľukatí s malými vodopádmi a kde po stáročia vymlel vyhĺbeniny zvané obrie hrnce. V tiesňave je málo slnečného svitu, preto sa v nej dlho do jari udržiava sneh. Tunajšia flóra je zaujímavá už tým, že podobné rastlinné spoločenstvá rastú v prostredí Álp v oveľa vyššej nadmorskej výške, zatiaľ čo tu sa vyskytujú práve pre studenú mikroklímu kaňonu už vo výške 900 m. Z Juráňovej doliny možno ďalej pokračovať k Bobroveckému sedlu a naspäť do Oravíc sa vrátiť Bobroveckou dolinou. Cestou zazriete v diaľke i zasnežené končiare Západných Tatier a vlastne celé toto územie je už súčasťou Tatranského národného parku. Návšteva Juráňovej doliny môže byť výborným spestrením pobytu pri termálnom oravickom prameni (54 oC, v bazénoch 36 stupňov). Tunajšia chata Oravice je teraz síce beznádejne obsadená, ale v neďalekom kempe sa určite miesto nájde.

TÁŇA RUNDESOVÁ