Slovenské telekomunikácie, a. s., majú monopolné postavenie. Nik iný nemôže poskytovať rovnaké služby, klienti tejto spoločnosti sú jej rukojemníkmi. Slovenské telekomunikácie môžu urobiť takmer čokoľvek. Zákazník, ak chce mať telefónnu linku, sa môže posťažovať, ale jeho postavenie sa nezmení. Telekomunikácie mu zmenia číslo, keď im to vyhovuje, poruchy odstraňujú oveľa pomalšie, ako vymáhajú nezaplatené účty… monopol je príjemný len pre monopolistu, lebo mu poskytuje nielen výsadné postavenie, ale aj neohrozený príjem.
Štátny telekomunikačný monopol sa začal správať komerčne. V novinách a televízii inzeruje ponuku svojich služieb, z ktorých mnohé sú interpretované ako láskavosť, hoci monopol by ich mal poskytovať ako samozrejmosť.
Slovenské telekomunikácie súťažia o zákazníka. Nemajú síce protihráča, zato bojujú urputne. Je prirodzené, ak sa predháňajú v ponukách operátori mobilných sietí. Delia sa o trh, a kto viac odtrhne, viac získava. Je prinajmenšom čudné, ak sa o trh usiluje niekto, kto je na ňom sám.
Slovenské telekomunikácie sú nateraz podnikom, ktorý teória označuje ako prirodzený monopol, podobne ako elektrárne a plynárne. Nie je síce jasné prečo, ale telekomunikačný trh je na Slovensku takmer nedotknutý liberalizáciou.
Ceny za služby prirodzených monopolov určuje štát a pri každom zvýšení argumentuje zvýšením nákladov a súčasne sľubuje racionalizáciu a dôkladnú kontrolu vynakladania prostriedkov v týchto podnikoch. Keby už existoval úrad na reguláciu prirodzených monopolov, možno by Slovenské telekomunikácie mali komu zdôvodniť, prečo zvyšujú ceny za služby a súčasne majú výdavky na reklamu služby, ktorú nik iný poskytovať nemôže.
Od 1. júla sa zvýšili aj ceny za hovory na informačných číslach 120, 121, 122 a 149. Za informácie o zverejnených číslach účastníkov telefónnych staníc účtujú cenu vo výške dvoch tarifných impulzov za každý uskutočnený hovor, z hlavnej telefónnej stanice zákazník zaplatí telekomunikáciám 5 Sk a za hovor z verejného telefónneho automatu 6 Sk.
Prostredie s dokonalou konkurenciou existuje len v ideálnych teoretických modeloch. Pri nedokonalej konkurencii sa tu a tam stáva, že rafinovanejší dokáže ťažiť z pomalosti, neprezieravosti alebo neschopnosti súperov. Reklama patrí k veci - čím je presvedčivejšia, tým je zvyčajne drahšia. V prostredí bez konkurencie nemá reklama nijaký zmysel. Ak prirodzený monopol tvrdí, že si buduje imidž, môže to robiť oveľa lacnejšie skvalitnením služieb. Napríklad tak, že informáciu o telefónnom čísle poskytne zadarmo. Je veľmi pravdepodobné, že z tých, čo o informáciu žiadajú, je len mizivé percento takých, ktorí to robia z rozmaru.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka Trend a biznismagazínu Duel)
