h sa nočných návštevníkov barov a diskoték zastaví a potrebuje natankovať benzín. Vtedy ho Paolo aj so svojou družkou rád obslúži: oslobodia ho od všetkých šperkov, peňazí a neraz aj od auta - najmä pokiaľ je lepšej značky.
Paolov prípad sa nedávno dostal aj na stránky novín. Nie však preto, že by nočné krádeže na benzínových čerpadlách boli v Taliansku až takou senzáciou, ale preto, že Paolo je jednoducho jedným z desiatok talianskych zločincov, ktorí sa stali nepolapiteľnými. Zákon, prijatý veľkou väčšinou parlamentu, vytvoril z talianskych obetí AIDS v poslednom štádiu doslova obdobu indickej kasty nedotknuteľných - prinajmenšom vo vzťahu k svetským zákonom.
Policajti z neďalekej stanice majú už desaťstránkový zoznam jeho nočných výčinov - rok po roku, prípad za prípadom. "Začal brať heroín azda ešte v časoch, keď sa droga koncom 60. rokov dostala prvý raz do Milána," hovorí jeden z nich. "Keď ho zatkneme a šupneme do basy, na druhý deň je pre svoju chorobu opäť na slobode. Čo nám zostáva? Jedine postaviť k nemu jedného človeka, ktorý ho bude vo dne v noci strážiť. A na to nemáme ani ľudí, ani prostriedky."
Paolov prípad je pritom len jedným z mnohých. Nedávno otriasla celou krajinou vražda zlatníka, ktorého zastrelili zlodeji počas prepadu v Padove. Dvaja útočníci boli však rovnako nevyliečiteľne chorí na AIDS. Ani ich nebudú môcť nikdy za ich čin stíhať. Rovnako ako ďalších drobných zlodejíčkov a narkomanov, ktorí sa snažia svoje obete okradnúť pod hrozbou, že ich v opačnom prípade nainfikujú vírusom HIV. Zákon, ktorý bol prijatý z humanitárnych dôvodov, sa postupne obracia proti celej spoločnosti a deň čo deň pribúdajú agrumenty za jeho revíziu. (jk)
