alizovali s akútnym ochorením pľúc. Ako Muhammad VI. nastúpil na trón kráľov 36-ročný syn Sidí Muhammad.
Hasan II. sa stal 3. marca 1961 21. panovníkom dynastie Alávitovcov, ktorá vládne v Maroku od polovice 17. storočia. Od začiatku panovania sa snažil upevniť monarchiu v krajine, koncom šesťdesiatych rokov prišiel s reformami v zmysle posunu ku konštitučnej monarchii, aby po voľbách v roku 1977 v krajine zaviedol omedzenú parlamentnú demokraciu. Obviňovali ho z porušovania ľudských práv, ale získal povesť obratného diplomata a uznanie za to, že bránil prílevu islamského fundamentalizmu do citlivej oblasti severnej Afriky.
Hasan II. na rozdiel od svojho demokraticky zmýšľajúceho otca od začiatku potláčal pokusy o sociálne reformy. Dodnes je temnou škvrnou marockej histórie vražda odborového predáka Mahdího Ben Barka v roku 1965 vo Francúzsku. V roku 1972 dal vtedajší minister obrany generál Muhammad Ufkir za letu ostreľovať vladárov Boeing. Nasledovali tvrdé represie a Ufkira zabil vraj samotný kráľ. V 70. rokoch získal kráľ povesť obratného diplomata. Pripisuje sa mu i zásluha na uzatvorení dohôd s Izraelom z Camp Davidu z roku 1978. V roku 1975 Maroko anektovalo väčšinu územia Západnej Sahary. Hlavným odporcom anexie bol front Polisario, ktorý s podporou Alžírska viedol ozbrojený boj za nezávislosť. Začiatkom septembra 1991 obe strany podpísali prímerie. V referende v roku 1992 sa 99,96 percenta zúčastnených voličov vyslovilo v prospech novej ústavy, ktorá previedla niektoré z právomocí kráľa na vládu a parlament. V marci 1998 vymenoval Hasan II. po prvý raz za 37 rokov svojho panovania opozičnú vládu. Konzervatívnych Arabov si rozhneval vyslaním 1300 vojakov do medzinárodných protiirackých síl v čase vojny v Perzskom zálive.
S druhou manželkou Berberkou Lallou Latífovou, s ktorou žil od roku 1961, mal kráľ dvoch synov a tri dcéry. Zaoberal sa politológiou a modernou filozofiou a rád športoval. Bol zberateľom pretekárskych automobilov a sám na nich pretekal. Vo svojej knihe Pamäti kráľa, vydanej v roku 1993, marocký kráľ pripustil, že 60 percent jeho rozhodnutí nebolo správnych. Neupresnil však, čoho sa chyby týkali. (ČTK)
