m nereálne výnosy, nezriedka presahujúce 40 percent, no po určitom čase začínajú mať problémy s vyplácaním podielov. Pretože vyberanie peňazí od občanov nie je v legislatíve upravené, niektoré spoločnosti pri zaplatení vkladu občanovi odovzdajú zmluvu o tichom spoločenstve, iné využívajú obyčajné zmluvy o pôžičke. Navyše väčšinou sú to spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním okolo 200-tisíc korún a po krachu nie je na čo siahnuť, aby sa veriteľom mohli vyplatiť podlžnosti, dosahujúce celé milióny. Prakticky neexistuje ani kontrola narábania s prostriedkami, pretože zatiaľ čo banky sú pod kontrolou bankového dohľadu NBS a investičné spoločnosti pod kontrolou ministerstva financií, obchodné spoločnosti žiaden relevantný orgán nekontroluje.