Na margo rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci amnestií udelených V. Mečiarom a zrušených M. Dzurindom odznelo veľa kontroverzných a zmätočných vyjadrení. Ich podstatu vystihujú postoje HZDS, generálneho prokurátora Milana Hanzela a sudcu Ústavného súdu SR Jána Drgonca.
Politické grémium HZDS: Vyzvalo orgány činné v trestnom konaní, aby po rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci zrušenia amnestie udelenej Vladimírom Mečiarom súčasným predsedom vlády Mikulášom Dzurindom zastavili ďalšie pokračovanie vo vyšetrovaní Ivana Lexu, Gustáva Krajčiho, ako aj ďalších osôb, na ktoré sa amnestia V. Mečiara vzťahuje. Politické grémium HZDS upozornilo, že ďalšie konanie vo veci dotknutých osôb je len plnením politickej objednávky súčasnej vládnej moci. Preto vyzvalo orgány činné v trestnom konaní, aby v takomto postupe nepokračovali. V opačnom prípade pôjde zo strany orgánov činných v trestnom konaní o vedomé porušovanie Ústavy SR, ako aj ďalších zákonov. Takýto postup môže mať pre jeho vykonávateľov v budúcnosti vážne trestnoprávne dôsledky. Po tomto vyhlásení oznámil riaditeľ úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic, že podá podnet na začatie trestného stíhania podpredsedu HZDS Rudolfa Žiaka za trestný čin vydierania.
Generálny prokurátor Milan Hanzel: Trestné stíhanie za zmarené referendum v roku 1997 proti Gustávovi Krajčimu by sa malo zastaviť. Podľa neho to vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR. Podľa jeho názoru vzhľadom na znenie oboch amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara je dikcia príslušných článkov taká, že vyšetrovanie je možné zastaviť, avšak nie z rozhodnutia prokurátora, ale až príslušného súdu. "Ak by som vydal pokyn na stiahnutie obžaloby zo súdu, tak by som sa dostal do situácie, že podlieham politickému tlaku, čo mi vyčíta opozícia," hovorí generálny prokurátor.
Sudca Ústavného súdu Ján Drgonec: Rozhodnutie ÚS SR vo veci zrušenia amnestie Vladimíra Mečiara súčasným premiérom a vtedajším zastupujúcim prezidentom Mikulášom Dzurindom nemá retroaktívnu pôsobnosť. "Ústava SR ani nijaký iný právny predpis neumožňuje, aby výklad ústavy podaný Ústavným súdom podľa článku 128 ods. 1 pôsobil spätne v čase pred uverejnením výkladu Ústavy SR, či dokonca pred jej podaním Ústavným súdom SR," tvrdí Drgonec. Podľa ÚS SR predseda vlády, vykonávajúci niektoré právomoci hlavy štátu, nemohol 7. júla 1998 ani 8. decembra 1998 konať spôsobom odporujúcim výkladu z 28. júna 1999, pretože výklad Ústavného súdu neexistoval. Podstata celého zmätočného diania a množstvo vyhlásení v súvislosti s uznesením Ústavného súdu o amnestii spočíva podľa sudcu Ústavného súdu Jána Drgonca v snahe zastaviť za každú cenu trestné stíhanie poslancov NR SR za HZDS. "Ak sa totiž raz trestné stíhanie v týchto konkrétnych okolnostiach zastaví, už ho nikto nikdy neobnoví," domnieva sa J. Drgonec. Na adresu vyjadrenia M. Hanzela J. Drgonec konštatoval, že pravdepodobne podlieha organizovanému mediálnemu tlaku, zároveň však podlieha aj omylu.
