Podľa filtrovaných informácií z centrály HZDS pri príchode Ivana Lexu z vyšetrovacej väzby do hlavného stanu hnutia ho jeho stranícki súdruhovia vítali potleskom. Či bolo ťapkanie rukami celebrít HZDS spontánnym prejavom, alebo tak robili z obavy pred mužom, ktorý počas šéfovania tajnej službe nadobudol veľkú silu, ide o prejav vskutku patologický. Veď čo už môže byť potleskuhodné na tom, že do istej spoločnosti prišla osoba trestne stíhaná za závažné skutky, pri ktorých sa sadzba odňatia slobody pohybuje od 5 do 12 rokov. Pre tých, ktorí sa pohybujú v spoločnosti tohto človeka, ba dokonca s ním držia "bandu" v jednej politickej strane, je to dôvod skôr na zamyslenie sa a autoreflexiu, než na nekritické ovácie právom stíhaného človeka.
Po sporoch o právoplatnosť zrušenia Mečiarových amnestií, respektíve počas dohadov o to, ktorá z interpretácií výkladu Ústavného súdu je pravdivá, akosi uniká prapodstata daného problému. Expremiér Vladimír Mečiar totiž udelil nespravodlivú milosť ľuďom, ktorí spáchali teroristický trestný čin! Podarilo sa mu to síce až na druhýkrát, ale jeho úmysel bol zjavný už pri publikovaní prvého rozhodnutia o amnestii v Zbierke zákonov. Urobil tak vraj v mene nastolenia občianskeho zmieru, čo je azda neprekonateľným vrcholom drzosti a arogancie, akého bola verejnosť dosiaľ svedkom pri výkone prezidentských právomocí. Obe Mečiarove amnestie neboli ničím iným ako aktom sprisahania a istou formou spolupáchateľstva. A to nielen v prípade zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča juniora silami a prostriedkami tajnej služby, ale aj v kauze zmarené referendum, v ktorom exminister Gustáv Krajči vykonával kolektívnu vôľu vlády vedenej predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom.
Ak je teda skutočne pravda, že šéfovia HZDS privítali Ivana Lexu po príchode z cely potleskom, symbolicky tak dali najavo, aký je ich vzťah k hodnotám právneho štátu a spravodlivosti. Bez ohľadu na to, ako ich politicky diskredituje stranícka príslušnosť Ivana Lexu k HZDS, nemali by si túto nepríjemnú výčitku sami pred sebou ospravedlňovať vytváraním dojmu, že exriaditeľ SIS je obeťou mocenskej zvôle. Lexa je obeťou seba samého. V súčasnosti len znáša dôsledky toho, čo spôsobil v čase, keď riadil SIS. A riadil ju tak, že sa dostal do vyšetrovacej väzby a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude postavený aj pred súd. PETER TÓTH
