BRATISLAVA (SME - pt) - Právny stav, ktorý vznikol po vydaní výkladu Ústavného súdu vo veci právomoci prezidenta udeľovať amnestiu, ukázal, že aj neústavné konanie môže mať za následok vznik právne záväzného predpisu. Ústavný súd konštatoval, že "právom prezidenta SR upraveným článkom 102 ods. 1 písm. i) Ústavy SR je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je oprávnenie prezidenta SR akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už zverejnené v Zbierke zákonov SR". Z tohto výroku vyplýva, že hlava štátu a ani zastupujúci prezident v budúcnosti nebudú môcť meniť rozhodnutia o amnestii tak, ako to urobili najprv V. Mečiar a potom M. Dzurinda. Vzhľadom na to, že ústava nedáva možnosť prezidentovi napraviť rozhodnutia meniace pôvodné znenie amnestie, posledné nariadenie Dzurindu, ktorým boli zrušené pôvodné Mečiarove rozhodnutia o omilostení páchateľov trestných činov zavlečenia a zmarenia referenda, je stále v platnosti. Z tohto dôvodu je aj trestné stíhanie exriaditeľa SIS I. Lexu, exministra vnútra G. Krajčiho a ďalších spolupáchateľov týchto trestných činov v súlade so zákonom. Protiprávny stav vo veci vyšetrovania prípadov zavlečenia a zmarenia referenda nastal v období od 3. marca 1998 do 7. júla 1998, keď platila iba prvá amnestia V. Mečiara. Tá bola síce pravdepodobne vydaná s úmyslom omilostiť páchateľov, ale z jej znenia - najmä v prípade zavlečenia - nevyplýval zákaz ich stíhania. Napriek tejto skutočnosti orgány činné v trestnom konaní vo vyšetrovaní únosu prezidentovho syna nepokračovali, čím vznikol protiprávny stav. Aj keď Ústavný súd konštatoval, že nie je prípustné obnovovať zaniknutú trestnosť, neznamená to, že najmä stíhanie I. Lexu a spol. je týmto prípadom. Prvou Mečiarovou amnestiou trestnosť skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením M. Kováča ml. nezanikla.