Trefne vie udrieť klinec po hlavičke Vladimír Goffa. Z jeho slov priam sála, ako veľmi futbal miluje. "Liga by mala byť sviatkom ako návšteva kostola. Ja by som bol za to, aby sa na zápasy chodilo v oblekoch a kravatách. Záver týždňa a futbal, to by malo byť sviatočné spojenie. Pred ligou nie som pesimista. Na každý zápas sa, ako aj hráči, teším. Hoci sme takmer bez koruny, chceme byť šťastní a usmievať sa na seba. A hrať tak, aby mali radosť rodičia hráčov, naše deti, rodiny." Veľmi ho škrie zasahovanie tretích osôb do futbalu. "Nemám dobré skúsenosti s hráčmi z nižších súťaží. Sú nekritickí k tomu, čo dokázali. Skúšali sme Kozára z treťoligových Michaloviec. Šikovný chlapec, pozvali sme ho ešte raz, ale ozval sa jeho otec, že vraj čo si myslíme, či mu naozaj chceme dať iba 14 000 Sk plat a nič za podpis zmluvy. My sme mu chceli "iba" umožniť hrať Superligu. Zostal v III. lige. Alebo - zhováram sa s hráčom III. či IV. ligy, už sme takmer dohodnutí, keď sa on otočí a vraví: Viete čo, tréner, choďte za manažérom a dohodnite sa s ním. Šľak ma ide z toho trafiť." Manažéri chcú podľa Goffu na každom profitovať." Mladý futbalista by nemal mať manažéra, ale krstného otca, ktorý mu dobromyseľne poradí a posunie ho nezištne vyššie." Prievidza má problémy a technický riaditeľ Jaroslav Vido úvahy V. Goffu zakončil zvolaním: "Neviem, či tá jarná záchrana v Superlige bola pre nás zázrak alebo trest Boží." (ja)