BRATISLAVA (SME - mn) - Jedenásť mesiacov pred skončením funkčného obdobia Alana Greenspana, šéfa Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky, nevie prezident Clinton, či navrhne Greenspana aj na ďalšie štvorročné šéfovanie Fedu. Prezident USA navyše priznal, že si nie je vôbec istý, či Greenspan bude mať v budúcnosti o zotrvanie vo svojej funkcii záujem.
Tlak na prezidenta vyvíjajú prakticky všetci, ktorí majú niečo spoločné s ekonomikou a finančnými trhmi. Ak by totiž Clinton už teraz jasne povedal, či Greenspan bude alebo nebude kandidovať na svoj doterajší post, finančné trhy na celom svete by sa mohli čiastočne vyhnúť chaosu, ktorý voľba guvernéra najsilnejšej centrálnej na svete so sebou prináša. A. Greenspana, ktorý už "dosluhuje" tretie funkčné obdobie, potvrdili v jeho kresle traja prezidenti USA - Ronald Reagan, George Bush a Bill Clinton. Navyše budúci rok je pre USA špecifický i v tom, že popri voľbe guvernéra Fedu sa Američania budú rozhodovať aj o tom, kto sa stane na prahu nového tisícročia ich novým prezidentom.
A. Greenspan, ktorému sa všeobecne pripisujú najväčšie zásluhy na najväčšej ekonomickej expanzii USA v povojnovej histórii, v noci nadnes vystúpil so svojím tradičným prejavom o stave ekonomiky pred americkým Kongresom. S jeho druhou časťou vystúpi o týždeň neskôr pred senátormi, aby tak v duchu legislatívy svojej krajiny "spriehľadnil" výkon menovej politiky Fedu aj americkým zákonodarcom. Jeho prejav odznieva tri týždne po tom, ako centrálna banka USA pripustila existenciu inflačných tlakov v ekonomike a s cieľom predísť nárastu spotrebiteľských cien pristúpila k zvýšeniu úrokových sadzieb. Zmeny tohto kľúčového nástroja Fedu vždy pútajú veľkú pozornosť obchodníkov a analytikov. Prostredníctvom nich a najmä silných väzieb úrokových sadzieb na ekonomickú aktivitu v USA sa dokázal Fed vytiahnuť na pomyselný vrchol ekonomického Olympu, keď prirodzenú mieru nezamestnanosti stiahol pod psychologicky významnú úroveň 5 % pri takmer nulovej miere inflácie.
