Vo denníku SME z 9. 7. 1999 som si pod značkou "SME-ru" prečítal správu "Občania môžu mať niekoľko pasov", podľa ktorého: slovenské predpisy pripúšťajú, aby občania požiadali o viac pasov. "Fakticky môžete byť držiteľom štyroch-piatich pasov…" uviedol policajný prezident Ján Pipta.

Táto informácia ma priam šokovala, lebo sa mi nezdá obstojným dôvodom, aby "otázka viacerých pasov vystúpila v posledných dňoch do popredia v súvislosti so zavedením povinného víza do Fínska".

Žeby toľko netrpezlivých podnikateľov-čakateľov na udelenie fínskeho (prípadne iného) víza potrebovalo zatiaľ každodenne cestovať po ostatnom zahraničí, že sa im môže vydať štyri-päť pasov? Skôr si viem predstaviť, že niekomu pre priestupok alebo prečin dajú v zahraničí do pasu pečiatku o zákaze vstupu a tento občan si z toho nemusí nič robiť, lebo naše predpisy mu umožnili jednoducho použiť druhý pas. Nie je div, že mnohí občania prejavujú názor, že naše zákony a predpisy chránia viac podvodníkov a kriminálnikov, než ich obete! Neviem, či sa ešte niekde v civilizovanom svete stalo napríklad, že prvou starosťou zastupujúceho prezidenta bolo amnestiou zakázať, čoby len vyšetrovať únos človeka, (dokonca) syna úradujúceho prezidenta, a poslednou starosťou pred stratou funkcie zastupujúceho prezidenta bolo organizátora tohto únosu "zarošádovať" v poslaneckom kresle parlamentu!

LADISLAV NAVRÁTIL, Bratislava