Reagujem na článok Petra Králika "Každý je iný a všetci sme si rovní" (SME, 8. 7. 1999), ktorý pán Králik napísal ako reakciu na stanovisko biskupov Slovenska k homosexualite. Na úvod chcem zdôrazniť, že nemienim neprimerane odsudzovať homosexuálov a nechcem ich ani len v duchu posielať do koncentračných táborov alebo ich nútiť k samovražde. Považujem ich za našich ľudských bratov a sestry, ktorých si možno zaiste vo viacerých oblastiach ich činnosti vážiť, ale nemôžem súhlasiť s ich protiprirodzeným spôsobom pohlavného života, a hlavne ho nemôžem považovať za čosi normálne, ba dokonca pozitívne. Súhlasím s tvrdením o rovnosti všetkých ľudí pred Bohom. Chcem ale zdôrazniť, že táto rovnosť sa týka len nášho pôvodu - sme totiž ľudia bez ohľadu, či sme Slováci alebo Židia, bieli alebo čierni, či sme sa narodili chudobným alebo bohatým rodičom. Túto rovnosť dostávame od Boha takpovediac "do kolísky". Táto rovnosť sa ale netýka nášho morálneho profilu, cti a ľudskej dôstojnosti. V tejto oblasti si už všetci nie sme rovní. Svoju česť a charakter si musíme vybojovať v každodennom zápase so svojimi sklonmi a náruživosťami. Každý sám. Niekto obstojí a stane sa osobnosťou, iný zastane kdesi v priemere a ďalší neobstojí a stane sa z neho iba ľudská troska. K otázke pôvodu homosexuálneho správania chcem podotknúť toto: myslím si, že sa s ňou človek nerodí, ale ju získava. Niekedy nedobrovoľne, nesprávnou výchovou, ale zväčša dobrovoľne, v snahe spestriť si život, užiť si niečo originálne a zvláštne.

PETER POLÁK, Bratislava