So záujmom som si prečítal váš článok o využívaní nekvalifikovaných učiteľov na výučbu v školách. Mám v súvislosti s týmto problémom vlastné skúsenosti. Žiaľ, tento spôsob "vyučovania" som zažil na vlastnej koži. Chodil som do školy v čase nedostatku učiteľov, vyvolaného kádrovými čistkami po roku 1948. Niektorí učitelia sa tam aspoň snažili vytvárať dojem, že látku vysvetľujú, ale napríklad v dejepise sa "vysvetľovanie" zvrhlo na farebné podčiarkovanie pasáží v učebnici, ktoré sa treba nadrviť naspamäť. Učiteľ, ktorý potrebuje učebnicu viac ako jeho žiaci, ktorý "vyučuje" predmet predčítavaním, je najmä pri predmetoch, ktorým treba logicky rozumieť (matematika, geometria, fyzika, chémia a ďalšie), vystavený veľmi nepríjemnému riziku. Môže sa ľahko stať, že pri samoštúdiu z učebnice, ak logicky neporozumel predmetu vyučovania, narobí v učive vecné chyby a potom učí nezmysel. Ja som napríklad takto zažil, že "učiteľka" pri vysvetľovaní činnosti alternátorov vo fyzike v 8. triede základnej školy si pokojne natočila rotačnú os kotvy (ktorá musí byť kolmá na smer siločiar) do rovnobežného smeru so siločiarami (takýto alternátor by nikdy prúd nemohol dávať). Ďalšie problémy môžu nastať, ak má takýto "učiteľ" v triede nejakého nadšenca, ktorého dotyčný predmet baví (a ktorý mu preto všetko "nezožerie"). Viac ako dve desaťročia som musel pracovať v prostredí, kde sa o tvorivých ľuďoch s obľubou tvrdievalo, že "iba vymýšľajú" alebo že "nič nerobia". Musel som sa po tridsiatich rokoch činnosti navždy rozísť s rezortom a s odborom, ktorý bol pre mňa koníčkom, pretože to v ňom prestalo byť únosné. V článku ma prekvapilo iba to, že ten problém podľa všetkého narástol už do rozmerov, keď začína byť na obtiaž, nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Ale prezentuje sa ešte stále iba miernejší odvar skutočnosti. Pýtam sa však - možno úspešne riešiť presne nediagnostikovaný problém? A ako dlho ešte budeme čakať, kedy to bude už dosť zlé na to, aby sa s tým problémom skutočne niečo začalo robiť, a nie iba stále ho naprázdno prežúvať večným konštatovaním a ponosami?

JÁN TUGAŇA, Bratislava