prežijú len Svedkovia Jehovovi. "Aké nádherné proroctvo, že zlí ľudia budú zničení," predniesol chvejúcim sa hlasom Dieter Lerch, jeden z vedúcich kazateľov na kongrese Svedkov Jehovových v nemenovanej berlínskej športovej hale. Tváre jeho asi 9000 poslucháčov sa okamžite rozjasnia, pretože jedno je isté: len ONI budú vyvolení pre večný život. Teraz sa na celom území Nemecka konajú výročné kongresy. Účastníci sú uhladení a elegantní, muži v obleku, ženy v dlhých sukniach. Ten, kto sa na akciu zatúla náhodou, má pocit, že je na zhromaždení akcionárov prosperujúceho podniku. Na okraji zhromaždenia ticho sedí Tatiana a uvažuje, čo bolo také atraktívne na jej niekdajšom živote členky Svedkov: "Cítia sa lepšími ľuďmi." Už ako novorodenec bola členkou cirkvi, rovnako ako jej rodičia. V detstve sa malá Tatiana učila, že všetci ostatní sú "živé mŕtvoly, posadnuté Satanom a prekliate, aby zanikli". Keď konečne nastane Harmagedon, ignorujúci zvyšok sveta uvidí, že všetky obete Svedkov neboli márne: nekonečné postávanie s propagačnými materiálmi, behanie od domu k domu, všetok výsmech a ani odriekanie - život bez tabaku a predmanželského sexu. Odriekanie sa konečne dočká odmeny. Fakt, že organizácia ich len nehanebne využíva, nechcú členovia sekty jednoducho vidieť. Hlavná spoločnosť so sídlom v Brooklyne svoje "ovečky" doslova vykorisťuje ako zle platených robotníkov. Newyorské impérium financujú dary a príspevky dobrovoľníkov, ale napríklad aj distribúcia kníh a časopisov. Obsahy týchto tlačovín pritom nie sú podstatné - podobne ako údaje o zániku sveta. Existuje v podstate len jeden kult - kult organizácie. Tatiana pridobre pozná prostriedky, ktoré sekta využíva: "Strach - strach pred démonmi v tme, pred bleskom z jasného neba, keď spravím niečo zlé, strach pred ľuďmi vrátane vlastných rodičov." Nech sa sekta zvonku zdá byť akokoľvek mierumilovná, vo vnútri sa vládne tvrdou, autoritatívnou rukou. Tatiana je len jedným príkladom duševných obetí sekty - len v roku 1998 vystúpilo alebo bolo vylúčených asi 4000 ľudí. Presný dátum Harmagedonu však Svedkovia Jehovovi neuvádzajú - už nie. Ani zatmenie Slnka 11. augusta, ani milénium nie sú zrejme tie správne termíny. Už niekoľkokrát sa totiž prepočítali - zánik sveta a začiatok Jehovovho panstva mal pôvodne nastať už v roku 1914, potom 1925 a nakoniec 1975. Keď sa ani vtedy nič nestalo, opustilo sektu len v Nemecku asi 20 000 sklamaných ľudí. Teraz je motto všeobecnejšie: koniec sveta príde už onedlho.
(TASR podľa DIE WELT)
SVET A ŽUVAČKY
Ako to dokazujú i archeologické objavy, ktorých vek určili vedci na 9000 rokov, žuvali naši predkovia už v praveku brezovú živicu. So žuvaním domorodých Indiánov sa v Amerike stretli aj bieli privandrovalci z Európy. V malých obchodíkoch sa prírodná živica predávala v polovici 19. storočia. Dôležitým medzníkom na ceste k žuvačke moderného veku sa však stal objav, že na žuvanie sa hodí latexová šťava zo stromu sapotilla, ktorý rastie v Strednej Amerike. Obrat vo výrobe tohto tovaru dosahuje ročne len v USA dve miliardy dolárov. William Wrigley, zakladateľ najväčšej továrne na výrobu žuvačiek na svete, chcel pôvodne obchodovať s práškom do pečiva. Obchody mu však veľmi nešli, a tak sa rozhodol, že každému zákazníkovi, ktorý uňho nakúpi, dá dva balíčky žuvačky zadarmo. Čoskoro prišiel na to, že ľudia chodia do jeho obchodu práve kvôli reklamnému podarúnku a v roku 1893 sa rozhodol venovať sa výrobe žuvačiek naplno. K úspechu značky Wrigley pomohla najviac druhá svetová vojna. Balíčky s označením Wrigley‘s Chewing Gum patrili totiž povinne do batožiny každého amerického vojaka.
AMERIČANIA NEVEDIA, ČO JE TO CHODIŤ PEŠI
Korpulentnosť Američanov začala "naberať" súčasné strašné rozmery pred 20 rokmi. A hoci ani dnes Američania nezjedia viac ako pred dvoma dekádami, ba dokonca znížili príjem tukov, šíriacu sa epidémiu obezity sa im zatiaľ nepodarilo zastaviť. Príčinou je podľa popredného odborníka na výživu Davida Lebitského z newyorskej Cornellovej univerzity nedostatočný výdaj energie. A čo je ešte horšie - už takmer nechodia. Polovica z tých, ktorí ešte pred 15 rokmi používali mestskú hromadnú dopravu, sa dnes vozí vo vlastných autách. Odborníci odhadujú, že pri absencii aspoň desaťminútovej prechádzky k zastávke autobusu cestou do zamestnania a späť pribudne Američanom za rok v priemere 4,5 kilogramu k ich pôvodnej hmotnosti. (TASR)
