Obec roku 1923 utvorilo 68 roľníckych prisťahovalcov z okolia Topoľčian, Bánoviec nad Bebravou, Trenčína, Dolného Kubína, Humenného a z južnej Moravy, ktorí si založili nový domov na jednom zo skonfiškovaných grófskych majerov. Keď na jar 1925 jeden z prisťahovalcov požiadal okresný úrad o povolenie na výčap liehových nápojov, do hry vstúpil vtedajší riaditeľ školy Ján Kvietok - zúrivý odporca alkoholu a alkoholizmu. Medzi roľníkmi rozvinul širokú kampaň proti hostincu a dosiahol to, že o otázke sa v dedine konalo verejné hlasovanie. Každý, kto mal hlasovacie právo, mohol svojím podpisom vyjadriť, či súhlasí s otvorením výčapu, alebo je proti nemu. Výsledok referenda bol prekvapujúci - dvestojeden občanov bolo proti krčme, trinásti sa akcie nezúčastnili a len dvaja boli za. Teda 93 percent obyvateľov prejavilo svoju vôľu, aby úrady nikomu nevydali licenciu na výčap alkoholických nápojov "ani teraz, ani nikdy v budúcnosti", ako doslova znelo v petícii. Dalo by sa teda predpokladať, že v Lipovom ani teraz nie je krčma. Ako však pre SME povedal starosta obce Jozef Pastír, na tento záväzok zakladateľov viesky sa už dávno zabudlo. V súčasnosti tekuté grády ponúkajú až tri hostince, a hoci Lipové má len niečo vyše dvesto obyvateľov, aj v týchto neľahkých časoch všetky dobre prosperujú.
FRANTIŠEK BUDA
