ná. Ingušskí muži môžu mať podľa republikového zákona až štyri ženy. Manželia, ktorí si tento "prepych" chcú dopriať, však musia dbať na dodržiavanie dvoch podmienok: zabezpečiť materiálne každú zo žien a všetkým venovať rovnocennú pozornosť.
Abdurašid Dudajev, ktorý v rokoch 1993 až 1994 pôsobil ako štátny tajomník Ingušskej republiky, upozornil, že každých 50 rokov deportácie a vojenské konflikty ničia národ a pôsobia smrť veľkého množstva mužov. Ženy podľa jeho názoru majú ťažkosti s vydajom, hlavne keď chcú spojiť svoj život so "slušným človekom". Mnohoženstvo sa praktizovalo v moslimských častiach bývalého ZSSR, dokonca za tvrdého sovietského režimu. Hoci podobné súžitie sovietsky zákon nepovoľoval, miestne úrady ho tolerovali. Oficiálna registrácia manželstiev na Kaukaze a v Strednej Ázii sa naviac začala praktizovať v 60. rokoch. Predtým sa sobáše uzatvárali výhradne podľa národnostných zvykov. Potom moslimovia registrovali len jeden sobáš, zatiaľ čo žili s niekoľkými ženami.
Aušev, ktorý je členom hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie, je odhodlaný navrhnúť zmenu ohľadne statusu rodiny aj na federálnej úrovni a zakotviť ho v zákone o rodine. Už tento rok v zime sa pokúsil tieto úpravy prerokovať s kolegami senátormi. Tvrdil, že federálne zákony neprihliadajú k tradíciám jednotlivých regiónov Ruskej federácie.
Senátori však vraj tieto návrhy pojali len ako žart. Napríklad moskovský starosta Jurij Lužkov navrhol zaviesť v ruskej metropole nielen mnohoženstvo, ale i "mnohomanželstvá". Skôr humorné boli komentáre i ďalších politikov. Ženy pritom tvrdili, že v Rusku by sa osvedčilo skôr mnohomužstvo než mnohoženstvo, lebo slabšie pohlavie je vraj schopnejšie. Poslanec Alexander Šochin zase súdi, že ruskí muži väčšinou nie sú schopní uživiť ani jednu manželku. (ČTK)
