itie so zvieratami vo väčšej či menšej miere a z najrôznejších dôvodov bude vždy prekážať. Vzájomné spolužitie psíčkarov a ‘nepsíčkarov‘ si upravuje každé mesto či obec svojím všeobecným záväzným nariadením. V praxi však oveľa viac ako teória na papieri zavážia tolerancia a zvyky, ktoré medzi ľuďmi v spoločnosti fungujú. Aj v Bratislave dnes môžete stretnúť psov na miestach, kde to bolo ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné. A hoci sa ešte vždy nemôžeme porovnávať s Parížom, či hoci len so susednou Viedňou, kde si psy často môžu dovoliť takmer to, čo ich páni, ani u nás už pes nie je považovaný za čosi na verejných priestranstvách celkom nepatričné a nežiaduce. "Ja mám so svojím psom stále dosť veľké problémy, aj preto s ním do mesta radšej veľmi ani nechodím. A keď áno, tak určite dopredu viem, kam. Pretože tých miest, kde sa na mňa nebudú pozerať škaredo, zase až tak veľa nie je. A to už nehovorím o ceste autobusom, ktorá sa mi tiež nemusí vždy pošťastiť na prvý raz," hovorí 27-ročná Bratislavčanka Jana, ktorá býva so svojím labradorom na sídlisku v Dúbravke. Celkom iné skúsenosti majú chovatelia menších plemien psíkov, ktorí toľko problémov s okolím nemajú. Menší pes - ak to majiteľ vyslovene nezakazuje - nezavadzia v reštaurácii, ani vo väčšine malých obchodov v centre. "Pre mňa je väčším problémom ako nevraživosť okolia skôr to, aby sa pes so mnou v meste nenudil. Ale keď si niekde neželajú, aby som so psom vstúpila dnu, tak sa nehádam. Chápem, že niekomu môže byť blízkosť zvieraťa nepríjemná," hovorí 33-ročná Oľga, majiteľka čierneho pudlíka. Vstupu do reštaurácie či do kaviarne sa so psom naozaj nemôžete domáhať. Žiadne nariadenie o takomto prípade nehovorí, a tak je všetko v rukách majiteľa, ktorým je dnes väčšinou súkromná osoba. Pes má vo všeobecnosti zakázaný vstup na cintoríny, do parkov a na detské ihriská, ale takisto s dodatkom, že tento zákaz môže byť upravený podľa individuálneho rozhodnutia. Z pohľadu nepsíčkarov je snáď najväčším problémom psov v mestách znečisťovanie sídlisk výkalmi. Prvou lastovičkou v tomto bola mestská časť Ružinov, kde už tretí rok existujú ‘psie koše‘ na exkrementy, teraz podobné riešenie testujú na majiteľoch psov aj v bratislavskom Starom Meste. Základnou povinnosťou chovateľov psov zostáva platenie poplatkov, ktoré sa zasa viditeľne líši v mestských a vidieckych oblastiach. Ak chováte psíka v byte, doprajete si vlastne luxus a ročná suma zaňho sa pohybuje okolo 1000 korún. V rodinnom dome, kde je pes služobným zvieraťom, sú poplatky neporovnateľne, až desaťkrát nižšie. Podobnú sumu zaplatia dôchodcovia, zľavy majú aj majitelia psov so základným výcvikom. Ďalšou veľkou kategóriou sú neplatiči - či už z lenivosti a nedbalosti, alebo zo ‘šetrnosti‘. Napríklad v bratislavskom Starom Meste, kde je dnes registrovaných 1980 psov, odhadujú ich skutočný počet aspoň na dvojnásobok. Bezkonkurenčne najviac psov však žije na bratislavskom sídlisku Petržalka - zaregistrovaných ich je tu 3056. A napriek známym stiesneným bytovým podmienkam Petržalčanov, sídlisko je dnes plné veľkých psích plemien. Veľmi módne sú tu napríklad dogy, alebo rottweilery. Podľa odborníkov je to jednoznačne jeden zo spôsobov, akým si obyvatelia sídlisk kompenzujú pocity osamelosti a bezpečia.