Málokto z dnešných návštevníkov Spišskej Soboty by sa odvážil tvrdiť, že toto kedysi samostatné mestečko, dnes jedna z piatich mestských častí Popradu, malo najmä v stredoveku významné postavenie. Niekdajšie centrum remesiel a obchodu je však dodnes zaujímavé ako mestská pamiatková rezervácia, vretenovité námestie s gotickými a renesančnými meštianskymi domami si zachovalo urbanistický charakter stredoveku. Spišská Sobota sa hrdila kráľovským právom týždenných sobotných trhov, v histórii sa spomína aj ako jedno z neslávne známych 13 spišských miest, ktoré kráľ Žigmund dal do zálohy Poliakom. Na túto skutočnosť upozorňuje aj typická neskorobaroková socha Immaculaty. Dominantou námestia je povôdne románsky farský Kostol sv. Juraja, neskôr goticky prestavaný s barokovými úpravami. Pozoruhodné je, že Sobotčania si doň dali urobiť hlavný oltár u vtedy vychýreného rezbára Majstra Pavla z Levoče. Za oltár zaplatili 160 zlatých, kým napríklad zvon, vážiaci 40 centov, ich vyšiel na štvornásobok. V interiéri Kostola sv. Juraja sa realizovala aj slávna spišskosobotská rezbárska rodina Grossovcov, z ich dielne pochádza kazateľnica či skriňa na organ. V Spišskej Sobote sa narodil aj slávny európsky barokový umelec Ján Brokoff, známy napríklad plastikami na Karlovom moste v Prahe. Ubytovanie tu načas našiel aj chýrny Matej Korvín, ale slávnejšia je historka z návštevy dobrodruha Mórica Beňovského. Nevie sa síce presne, aké pohnútky ho zaviedli práve do Spišskej Soboty, isté však je, že pri prechode Spišom na prelome rokov 1767–68 údajne v prudkej horúčke zavítal do domu mäsiara Pavla Honscha. Jeho mladučká, vtedy ani nie 16-ročná dcéra Zuzana hosťa tak intenzívne ošetrovala, až z toho otehotnela a neskôr mu porodila syna. Veľa si svojho rozbehaného manžela neužila, zato však vďaka nemu videla svet, nebol jej cudzí Paríž, navštívila Madagaskar i USA. Dnes je historické centrum Spišskej Soboty takmer vyľudnené, ospanlivú atmosféru má napraviť a život doň opäť vniesť plánovaná rekonštrukcia námestia.
(kim)
