"iba" 18,5 mld dolárov, by schodok obchodnej bilancie do konca roka mohol dosiahnuť až 200 mld dolárov. Prehlbovanie pasívneho salda spôsobil nárast spotreby Američanov, ako aj slabý export amerických výrobkov. Vysoký dovoz zahraničných výrobkov, ktorý poukazuje na neustály trend rastu spotreby obyvateľstva, pritom vyvoláva obavy, že zahraničné výrobky nahradia americké, čo podmieni spomaľovanie najväčšej svetovej ekonomiky. Podľa niektorých analytikov Amerika je taká silná, že "vyciciava" produkciu ostatných svetových krajín. Pomôcť americkému importu môže v súčasnosti iba podpora rozvoja ekonomík krajín, ktoré sa dostali do recesie alebo na jej pokraj v dôsledku globálnej ekonomickej krízy a zabezpečením voľného obchodu na celom svete. Nízky americký export vyvolaný spomalením hospodárskeho rastu obchodných partnerov bude pravdepodobne ďalším z bodov, pomocou ktorých šéf Federálneho rezervného systému (Fed) Alan Greenspan poukáže na to, že svetová ekonomika je stále krehká. A. Greenspan, ktorý dnes po prvýkrát vystúpi s pravidelnou polročnou správou o monetárnej politike USA nazývanej Humphrey-Hawkinsovo svedectvo, sa však bude viac venovať americkej ekonomike. Guvernér centrálnej banky by mal potvrdiť, že americká ekonomika napreduje v plnom tempe bez väčších inflačných tlakov. Okrem toho analytici očakávajú, že A. Greenspan potvrdí, že Fed nebude zvyšovať úrokové sadzby, keďže americkému hospodárstvu v súčasnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Šéf Fedu nemá v súčasnosti čím odôvodniť zvýšenie sadzieb, myslí si časť ekonómov. Napriek tomu niektoré skupiny predpokladajú, že A. Greenspan tento dôvod vytrvalo hľadá. Sadzby, ktoré Fed niekoľkokrát v minulom roku znížil, mali pomôcť USA prekonať svetovú ekonomickú krízu a ich terajšia úroveň stratila opodstatnenie. Okrem toho, ak by sa ekonomika začala prehrievať, na čo poukazuje aj stále sa prehlbujúci obchodný deficit, mierne zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo byť na prospech najväčšej svetovej ekonomike.