a, ktorú dostali akcionári, totiž neobsahovala žiadne konkrétne podmienky zvyšovania základného imania. Uvádza sa v nej len to, že základné imanie sa má zvýšiť o 5,7 mld Sk. Nie je tam však špecifikovaný spôsob, ako má k tomu dôjsť. Tým boli porušené stanovy banky. Ak by valné zhormaždenie aj napriek tomu zvýšenie základného imania schválilo, ktorýkoľvek z akcionárov by mohol tento proces napadnúť a výrazne ho zdržať, alebo dokonca znemožniť ozdravenie banky. Tento piatok tak s najväčšou pravdepodobnosťou akcionári IRB schvália len minulorčnú účtovnú uzávierku a vyrovnanie straty nechajú na najbližšie mimoriadne valné zhromaždenie. To by sa malo konať už o týždeň - 30. júla a malo by sa na ňom zvýšiť základné imanie IRB o 5,7 mld Sk. Upísaním nových akcií ich do banky prinesie štát. Štát sa tak stane majoritným akcionárom IRB. V jeho rukách bude 65 % akcií. Podiel doterajšieho majoritného akcionára Slovenskej poisťovne, ktorá je tiež pod vplyvom štátu, sa zníži zo súčasných 67 % na 23 %. Štát tak bude v IRB kontrolovať asi 88 % akcií. K následnému zníženiu základného imania, ktorým sa majú kryť doterajšie straty IRB, však nedôjde ani 30. júla. Dôvody sú opäť hlavne formálne. Nové základné imanie 8,7 mld Sk sa totiž bude najprv musieť zapísať do obchodného registra. To môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Až po jeho zapísaní bude možné zvolať ďalšie valné zhromaždenie, ktoré potom základné imanie IRB zníži. Keď sa potom do obchodného registra zapíše už znížené základné imanie, bude môcť prísť k zvolaniu ďalšieho valného zhromaždenia. Na ňom by malo dôjsť k vstupu zahraničného investora do IRB. V súčasnosti je otázne predovšetkým to, či sa všetky spomínané valné zhromaždenia a tým aj všetky zmeny základného imania stihnú urobiť do 19. decembra 1999. Vtedy totiž uplynú dva roky od zavedenia nútenej správy v IRB a skončí sa nútená správa. Tá sa pritom môže v štandardných prípadoch skončiť dvoma spôsobmi - buď NBS odníme IRB bankovú licenciu (čo by znamenalo jej likvidáciu), alebo jej umožní opätovne začať fungovať ako banka. Ak by sa všetky valné zhromaždenia do 19. decembra nestihli, IRB by nespĺňala požiadavky bankového dohľadu na fungovanie bánk, a preto je otázne, či by v takom prípade NBS súhlasila, aby IRB začala znovu pôsobiť ako banka. Niektorí pozorovatelia preto tvrdia, že štát nalieva peniaze do banky, o ktorej nevie, či bude o pol roka existovať. Iní však upozorňujú, že NBS môže nútenú správu po uplynutí dvojročnej lehoty zrušiť a o minútu ju znovu zaviesť.