MOSKVA (ČTK) - Ruský ústavný súd včera rozhodol, že časť zákonov, ktorými parlament zablokoval vrátenie umeleckých predmetov ukoristených Červenou armádou v závere druhej svetovej vojny pôvodným majiteľom, nezodpovedá ruskej ústave. Zároveň ale dospel k záveru, že Rusko nemusí tieto predmety vrátiť "krajinám-agresorom." Nároky na ich spätné vydanie podľa ústavného súdu majú iba krajiny, ktoré nebojovali na strane nacistického Nemecka. Ústavný súd tiež konštatoval, že i keď nárok nemajú "agresorské krajiny", ich občania a organizácie, ktoré sa stali obeťami holokaustu a politických represií hitlerovského režimu, môžu o navrátenie umeleckých predmetov usilovať. Uznesenie ústavného súdu bolo prijaté na základe námietky ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý usúdil, že obe komory parlamentu porušili procedurálne normy pri schvaľovaní príslušného zákona. Jeľcin zákonodarnému zboru tiež vytkol, že normatívny akt z veľkej časti porušuje ruskú ústavu. Tzv. zákon o reštitúciách je predmetom sporu medzi prezidentom a parlamentom od marca 1997. Dva týždne potom, čo horná komora parlamentu, Rada federácie, dokument schválila, prezident zákon vetoval. Vo svojom vete vtedy uviedol, že zákon "neprihliada k normám medzinárodného práva" a k výsledkom medzinárodného rokovania o tejto otázke. V apríli 1998 obe komory ruského parlamentu prezidentovo veto prehlasovali. Jeľcin však zákon odmietol podpísať s tým, že pri jeho prijatí bola porušená procedúra hlasovania. Ústavný súd ale potom rozhodol, že prezident musí zákon podpísať. Jeľcin 15. apríla 1998 dokument nakoniec podpísal, ale zároveň vyzval ústavný súd, aby uznal, že deväť zásadných článkov zákona odporuje ústave Ruskej federácie. Tento návrh odôvodnil konštatovaním, že Rusko si nemôže robiť nároky na navrátenie vlastných cenných predmetov, pokiaľ vyhlási všetky cennosti privezené do bývalého ZSSR za majetok Ruskej federácie.