rald Kennedy zvolený za 35. prezidenta USA. A už o tri roky nato sa s jeho zavraždením zrútil ďalší veľký "americký sen". John John sa so svojou "dedičnou" slávou vyrovnával brilantne a dokázal, že nie je len synom veľkého muža, ale i sám sebou. Mnohí ho obdivovali a boli i takí, ktorí dúfali, že raz vstúpi do politiky, aby pokračoval v diele svojho otca. Piatková nehoda malého lietadla Piper, ktoré sám pilotoval, zrejme urobila bodku aj za týmito snami.
John F. Kennedy ml. "vstúpil do politiky" len nechtiac ako dieťa - keď mu spadla z balkóna Bieleho domu detská pištoľka počas prejavu juhoslovanského prezidenta Tita, spôsobilo to vraj nemalý rozruch. V deň svojich tretích narodenín salutoval na pohrebe svojho otca. Neskôr sa však nikdy nevyjadroval k okolnostiam ani vyšetrovaniu atentátu na prezidenta Kennedyho, dokonca si vraj ani nepozrel kontroverzný film Olivera Stona "JFK". Jeho matka, po ktorej zdedil veľký diel svojho príťažlivého zovňajšku, obe svoje deti chránila pred okolím a neustále sa o ne strachovala - i z tohto dôvodu sa päť rokov po smrti J. F. K. vydala za gréckeho miliardára Onassisa - krátko predtým bol totiž zavraždený jej švagor Robert Kennedy. "Ak chce niekto zabiť Kennedyovcov, potom sú moje deti terčom," vyhlásila. Svet ju ohováral, že sa vydala pre peniaze, Onassis však zanechal Johnovi mladšiemu len 25-tisíc dolárov a vdove Jacqueline nič - až po dohode s hlavnou dedičkou, dcérou Christinou, dostala dvojnásobná vdova Jacqueline a dve siroty, John a jeho sestra Caroline, 26 miliónov dolárov.
Keby bol John John obyčajným mladým mužom, so svojimi schopnosťami a vzhľadom by sa možno stal úspešným hercom. Hral príležitostne v dvanástich divadelných hrách, vrátane Shakespearovej komédie Ako sa vám páči a hlavnú postavu v hre podľa románu Prelet nad kukučkiným hniezdom (Bol som dlho preč). Študoval štyri roky históriu na Brown University v Providence na Rhode Islande, ako 25-ročný sa zapísal na univerzitu v indickom Naí Dillí, kde navštevoval semináre o starostlivosti o zdravie, potravinárstve a vzdelávaní dospelých. Keď sa potom chcel zapísať na Yale Drama School, matka Jacqueline mu pohrozila, že ho vydedí. Podriadil sa rodinnej tradícii a v roku 1989 získal titul doktora práv. Advokátske skúšky zložil až na tretí pokus. Nakoniec "sa našiel" v žurnalistike - ako vydavateľ prestížneho politického magazínu George. Ešte celkom nedávno ho americká verejnosť označovala za najžiaducejšieho slobodného mládenca - po mnohých ženách v jeho blízkosti, vrátane herečky Daryl Hannah a speváčky Madonny, ho však v roku 1996 "dostala" Carolyn Bessetteová, krehká blondínka, ktorá sa z prostredia obyčajnej rodiny umeleckého stolára vypracovala na úspešnú modelku, absolventku bostonskej univerzity a zamestnankyňu módneho koncernu Calvina Kleina, a to všetko skôr, než sa stala "pani Kennedyovou".
Bol pomerne čerstvým držiteľom licencie na riadenie lietadla - získal ju vlani v apríli. Pri nešťastnom lete mal však pri sebe druhého pilota. Jeho skúšajúci inštruktor John McColgan tvrdí, že John bol "vynikajúci pilot". "Lietal veľa. Dnes by mal zrejme dosť hodín na to, aby sa stal komerčným pilotom. Keď prišiel ku mne na skúšku, mal nalietaných vyše 100 hodín." Torontský podnikateľ Keith Stein, ktorý sa snaží získať polovičný podiel v magazíne George, tvrdí, že Kennedy sa bez druhého pilota necítil bezpečne práve pre zranenie na nohe, ktoré utrpel pri paraglajdingu a ktoré mu bránilo ovládať pedále.
V prvých reakciách svetovej tlače na ďalšie nešťastie v rodine Kennedyovcov sa často opakovalo slovo "kliatba". Kliatba zabila ďalšieho Kennedyho, napísal taliansky Il Giornale. Kliatba prenasleduje kennedyovský klan, dodávajú belgické noviny Dimance Matin. Britské Sunday Mirror obmedzili titulok na jediné slovo - Prekliati. Niektoré noviny si pripomenuli tiež smrť princeznej Diany pri autonehode v auguste 1997. "Podobne ako Lady Di, aj John Kennedy junior chcel byť len normálny človek… osud mu to odmietol," napísal La Stampa. Mali všetko, krásu, inteligenciu, peniaze, kultivovanosť a šarm. Jediná vec, ktorá im chýbala, bola tá najdôležitejšia - šťastie užívať si to, poznamenáva článok v španielskom El Mundo. (bj)