JÁN HUSÁR, poslanec obecného zastupiteľstva, Jarovnice: "Pri povodni mi zahynuli všetky štyri deti a desať ďalších členov rodiny, telesné pozostatky niektorých z nich sa dodnes nepodarilo nájsť. Aj keď sa nám v januári narodil malý Janko, stále so ženou žialime nad stratou našich blízkych. Navyše žijeme v provizóriu, v unimobunke. Nedostatok finančných prostriedkov a stavebných pozemkov mi nedovoľuje riešiť si bytovú otázku, hoci som murár a dom by som si s pomocou príbuzných dokázal postaviť i sám."

Manželia TIMKOVCI, Sabinov (predtým Uzovské Pekľany): "Po tom, ako povodeň poškodila náš rodinný dom v Uzovských Pekľanoch natoľko, že jeho zvyšok bolo treba zbúrať, rozhodli sme sa, že sa z tejto obce odsťahujeme definitívne, hoci naši dvaja synovia to nenesú ľahko. Mesiace žijeme v provizóriu, v turistickej ubytovni v Sabinove, stretli sme sa však s krásnymi prejavmi ochoty ľudí pomôcť. Náš nový dom začíname stavať ďaleko od Svinky, v Ražňanoch. Nie sme už najmladší, žiť však treba ďalej."

JOZEF VOSKÁR, správca gréckokatolíckej farnosti, Renčišov: "Strach z vlaňajšej povodne ostáva, všetkými táto udalosť otriasla. Uvedomili si, že existuje aj vyššia moc, ktorá nám dá pocítiť, akí sme bezmocní a aké bezvýznamné sú v porovnaní s takouto pohromou naše žabomyšie vojny. Renčišovčania však po povodni cítili, že neostali v nešťastí sami a mnohí ľudia i organizácie ich utvrdili v tom, že s nimi cítili, že boli ochotní podeliť sa s nimi. A to je Božia ekonomika, ostáva len to, čo dáme iným v núdzi. To, čo si nechávame pre seba, strácame."

ĽUDOVÍT BUZINKAY, dôchodca, Jarovnice: "Za rok, ktorý od povodne uplynul, už na nás ľudia zabudli, nikto už nepríde, pritom problémy ostávajú a hrozí aj veľká voda. Aj keď sa nám s pomocou príbuzných podarilo poškodený dom ako-tak opraviť, v múroch sa stále objavujú nové praskliny. Obávame sa, že stabilita domu je vážne narušená. Hygienici nám v záhrade, kde sa našli telá viacerých obetí, neodporúčali sadiť zeleninu. Navyše mi v nej vyhynuli skoro všetky ovocné stromy."

DUŠAN MAJERČÁK, bývalý prednosta okresného úradu, Sabinov: "Nik po živelnej pohrome u nás vlani nepozeral na politickú príslušnosť, ochota pomáhať bola prvoradá. Nejedli sme, nespali, nik z ľudí okolo mňa sa však neponosoval. Dôležité je, že po povodni nevypukla žiadna epidémia, že vo veľmi krátkom čase sa podarilo obnoviť spojenie s Renčišovom, odrezaným od sveta. Všetko, čo sme vtedy robili, smerovalo na pomoc občanom."