Dojímavá rómska Pieseň o povodni vznikla vlani v júli v šarišskej dedine Svinia iba päť dní po katastrofálnej živelnej pohrome v povodí Svinky. "Veľká voda prišla, neplačte Rómovia, lebo ja vás zachránim, ja vám pomôžem," spievajú i po roku s vrúcnou nádejou v hlase Daniel a Miro Bendíkovci, Alexander Polák i Miro Červeňák, členovia hudobnej skupiny Maxel. V rómskej osade Svinia na vlastnej koži prežívali hrôzu spôsobenú tisícročnou vodou. Boli, tak ako iní obyvatelia osady na brehu Svinky, práve vo svojich skromných chyžkách a v ich blízkosti - keď sa voda v osudný pondelok podvečer privalila a razom im siahala až po hrdlá. Utekali pred ňou zo zatopených chyžiek i so svojím drobizgom naozaj v poslednej chvíli. "Iba Bohu ďakujeme za to, že sme sa zachránili, že u nás nebolo tak veľa obetí ako v Jarovniciach. U nás zahynulo jedno dvojročné dievčatko, Monika Kalejová," rozprávajú po roku Daniel Bendík a Alexander Polák. Aj z ich ďalšej piesne Otče náš znie hlboká pokora a naliehavá prosba o Božiu ochranu.
Piesne, ktoré vznikali pred dvanástimi mesiacmi, majú, žiaľ, stále veľmi aktuálny obsah a predovšetkým rómske obecenstvo ich preto všade, najmä v Jarovniciach, kam skupinu Maxel pozvali hrať i na pohreby obetí vlaňajšej veľkej vody, vníma veľmi citlivo.
Veľkej vode ako keby sa v povodí Svinky zapáčilo. Aj v uplynulom týždni, len pár dní pred prvým výročím katastrofálnej povodne, zase utekali Rómovia zo svojej osady v obci Svinia pred ďalšou veľkou vodou. S perinami a batôžtekmi s najnutnejším, vydesení, opustili skromné obydlia i núdzové unimobunky, v ktorých aj tu stále bývajú tí postihnutí, ktorým vlaňajšia povodeň zničila obydlia, hľadajúc záchranu vo vyššie položených častiach obce. Po výdatných dažďoch a prudkých prietržiach mračien sa opäť cítili byť ohrození.
"Aj keď sa u nás Svinka tentoraz nevyliala ako vlani, Dutkovský a Šándorov potok zaplavili rodinné domy na brehoch, hoci sú to inak len jarčeky. Rómovia poutekali z osady k objektu obecného úradu. Keď voda opadla, vrátili sa však nazad do osady. Tohtoročná povodeň zničila na 50-metrovom úseku cestu, poškodené sú brehy oboch potokov, voda vnikla do pivníc, zničila v záhradách úrodu, znehodnotila zdroje pitnej vody a museli sme civilnú ochranu žiadať o zásobovanie cisternami," rozpráva Miloslav Mihok, starosta obce Svinia, ktorá bola vlani v Prešovskom okrese jednou z najťažšie postihnutých. Tak ako v iných šarišských obciach, v ktorých vlani vyčíňal vodný živel, aj vo Svinej ostalo po roku veľa neodstránených škôd. Ľudí právom znepokojujú neodpratané nánosy ruín a naplaveniny okolo toku Svinky. Zreteľné stopy po veľkej vode sú na komunikáciách a z vlaňajších sľubov ostalo priveľa nesplnených. "Svinia však mala predsa len šťastie vo veľkom povodňovom nešťastí. Všimla si nás kanadská vláda a holandské nadácie, ktoré nám počas celého roka pomáhali riešiť najmä pomoc pre Rómov. V obci máme stolársku i krajčírsku dielňu, kde sa Rómovia môžu zaúčať remeslu, prišli aj s inými formami pomoci. Škoda len, že na podobné projekty niet financií z našich inštitúcií. Sám som s návrhmi niektorých projektov klopal na mnohé dvere, zatiaľ neveľmi úspešne," hovorí starosta Mihok. Pritom pre finančné problémy sa končí aj vo Svinej vyplácanie sociálnych dávok prostredníctvom osobitného príjemcu. I v tejto obci to bude opäť šanca pre úžerníkov, ktorí zadlžených Rómov nemilosrdne zdierajú z kože.
(eb)