Platy najvyšších predstaviteľov veľkých spoločností vzbudzujú závisť a hnev medzi ich zamestnancami, ale aj verejnosťou asi všade na svete. Nie je to však nijaké prekvapenie, keď si uvedomíme, že prezident spoločnosti so všetkými svojimi príjmami môže zarobiť za jeden rok až 10-krát toľko ako predajca lístkov v Disneylande za celý život. Samozrejme, že aj ten riaditeľ bol z krajiny neobmedzených možností, teda Spojených štátov amerických. Okrem toho, že prezidenti spoločností majú vysoké platy, zabezpečili sa aj proti riziku inflácie, keďže ich mzda v mnohých prípadoch rastie niekoľkokrát rýchlejšie ako ceny v obchodoch.
Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo sa britská vláda rozhodla podstúpiť určité kroky, aby zabránila raketovým nárastom miezd takzvaných "tlstých mačiek". Snaha dať väčšiu právomoc do rúk akcionárov pri ovplyvňovaní platov tých, ktorých si zvolili do predstavenstva, sa stretlo s pozitívnym ohlasom verejnosti. Samozrejme, až na jednu skupinu.
Priemerný plat prezidentov 77 popredných britských spoločností je v súčasnosti skoro 1 mil. libier, čo je približne 70 mil. korún. Samozrejme, táto suma nezahŕňa výnosy z akcií a podobné záležitosti, čo predstavuje približne podobnú sumu. Rast ich platov v minulom roku predstavoval 26 percent, čo je 10-krát viac ako rast inflácie v krajine, 4-krát viac ako rast ziskov ich spoločností alebo 5-krát viac ako nárast platov ich zamestnancov. Platy nižšie zaradených členov predstavenstva "posilnili" iba o "slabých" 22 percent.
Nový zákon by mal zabezpečiť, aby príjmy tlstých mačiek nerástli rýchlejšie ako konkurencieschopnosť nimi vedených podnikov. To by sa malo zabezpečiť väčšou mocou vloženou do rúk akcionárov, ktorí by mohli vetovať rozhodnutie odmeňovacej komisie o platoch najvyšších predstaviteľov. Okrem toho by prezidentov volili každý rok nanovo, ako aj predsedu odmeňovacej komisie, ktorá určuje platy.
Kým veľkí akcionári a odborári rozhodne podporia tento zákon, zástupcovia "businessu" sa postavili proti možnosti ovplyvňovať ich platy. Hlavným argumentom druhej strany je, že by nebolo dobré postaviť prezidentov pred skutočnosť, že môžu byť kedykoľvek odvolaní. Okrem toho dôvodia, že sú platení iba podľa svojej "trhovej hodnoty".
GABRIEL KÁDASI
