ch, keď jeho malé lietadlo, ktoré pilotoval z New Jersey do Massachusetts vypovedalo poslušnosť a dotklo sa hladiny Atlantiku… Jedinými svedkami osudovej chvíle sa stala jeho krásna manželka Carolyn a jej sestra Lauren, ktoré boli tiež na palube jednomotorového stroja.
Kennedyovci: Do slova a do písmena začarovaná rodina. Mocný rodinný klan založený patriarchom Josephom v 20. rokoch tohto storočia. Dynastia takmer na úrovni monarchie. Podložená rozprávkovým bohatstvom, slávou, mocou, vplyvom, ale aj neustále skúšaná prídelom nových a nových tragédií. Iba pred rokom a pol sa všetci zišli na pohrebe Michaela Kennedyho, syna zavraždeného senátora Roberta Kennedyho. Michael sa zabil na lyžovačke v coloradskom Aspene. Rodina však aj jednu z posledných tragédií zvládla s tradičnou dôstojnosťou. Na pohrebe sa neustále objavovala prešedivená hlava senátora Edwarda Kennedyho, jedinej "žijúcej ikony" vplyvného klanu. Jeho traja bratia už dávno zomreli. A všetci tragicky. Bombardovací pilot Joseph počas 2. svetovej vojny pri havárii lietadla, prezident John guľkami vraha menom Lee Harvey Oswald, senátor Robert guľkami vraha Sirhana Bišara Sirhana. Práve Edward si ako jeden z mála uvedomil, že osud žiada od Kennedyovcov priveľa. Rozhodol sa zakotviť iba v senátorskom kresle a neuchádzať sa o prezidentský úrad. Veď Amerika mala dosť šialencov ochotných pomôcť strašnému osudu a odpratať aj posledného zo staršej garnitúry. Edward akoby zázrakom prežil a stal sa "krstným otcom" a novým patriarchom nastupujúcej kennedyovskej generácie.
Kennedyovci sa začali takmer programovo vyhýbať politike. Aj keď práve okrem bohatstva ich politika a s ňou spojená sláva najviac fascinovala. Ale Joseph Kennedy, ďalší brat senátora Roberta, volaniu politických vábničiek predsa len neodolal a stal sa kongresmanom, aj keď pred vyše rokom Kongres opustil a začal žiť mimo výslnia. Čakalo sa, že práve John Kennedy junior, syn zavraždeného prezidenta, sa predsa len vydá na cestu politiky a dokončí započaté dielo otca. Mal z neho všetko, čo muž na politickej scéne Ameriky potrebuje: pekný vzhľad, dokonca podľa magazínu People išlo o najpríťažlivejšieho muža sveta, šarm a klasický kennedyovský úsmev priam porcelánových zubov… Namiesto politiky sa však dal na žurnalistiku - aj keď novinárstvo je svojím spôsobom politika. Lenže neuchádzal sa o žiadnu politickú funkciu. V právnickej praxi nachádzal málo vzrušenia, novinárstvo ho fascinovalo. Chcel písať, ale aj byť vydavateľom. Pred štyrmi rokmi dilemu vyriešil založením vlastného mesačníka pod názvom George, pomenovaného, ako inak, podľa jedného zo zakladateľov Spojených štátov, prvého prezidenta Georgea Washingtona. Ako John sám neskôr povedal, konečne sa našiel. Vydávanie magazínu, kam sa reklama hrnula úplne logicky práve pre slávne meno vydavateľa, ho uspokojovalo, aj keď zameranie aké časopisu určil - nie bežné písanie o politike - nebolo vôbec jednoduché napĺňať. A tak skoro v každom čísle sa objavovali články, rozhovory z pera majiteľa a dokonca aj fotografia vlastného aktu - to v čase, keď inzeranti na chvíľu premýšľali o zameraní magazínu. Potom prišla svadba s Carolyne Bessettovou, krásnou, ale aj múdrou ženou, ktorú poznal ešte zo školy. Napriek neustálej traume vyvolávanej údermi bulvárnej tlače, manželstvo s menšími či väčšími výkyvmi pokračovalo. A ako 38-ročný muž začal vraj konečne pomýšľať na novú úlohu: stať sa otcom. Aj tentoraz zasiahol osud. Kennedyovský klan, ktorý sa vo svojom hlavnom sídle v Hyannisporte v štáte Massachusetts stretol cez víkend na svadbe Rory, dcéry zavraždeného senátora Roberta, musel úsmevy a radosť zasa na čas potlačiť, lebo tragédia chcela byť v cieli skôr…
MICHAL HAVRAN
