Akonáhle sa zvrtne reč na tému slovenský komiks, nevyhneme sa konštatovaniu, že to, čo sa udialo u nás v rámci tohto žánru, je bieda. (Zvlášť, ak sa porovnávame hneď so špičkou, ako sme si to zvykli napríklad z hokeja.) Ťažko vyjadriť, či pokrivkáva kvalita za kvantitou, alebo naopak. Tie sa totiž vlečú zavesené jedna do druhej, len niekoľko metrov od štartovej čiary a pôsobia dojmom, že patria na invalidný dôchodok. Omyl. Ony sa učia chodiť. Napriek tomu má slovenský komiks svoju dobu kamennú za sebou. To, že je doteraz prakticky ignorovaná, je len dôsledkom toho, že niekdajší obyvatelia jaskýň už na ich pokreslené steny zabudli a tí mladí ich ešte neobjavili. Slovenský komiks má svojho Adama a nie je to majster Danglár.
Prvé sporadické pokusy slovenských ilustrátorov napodobňovať úspešné zahraničné obrázkové príbehy sa prejavili hneď po vojne v časopise Slniečko a v roku 1947 aj v humoristickom časopise Šidlo. Práve na jeho stránkach debutoval karikaturista a prvý slovenský kresliar komiksov Jozef "Schek" Babušek. Jeho prvý komiks vychádzal po celý rok 1947. Hlavnými hrdinami boli policajt a väzeň. Nejde o žiaden veľký príbeh. Jeden uteká a druhý tiež. Bez zbytočných slov. Figúrky si však hneď získali popularitu a stali sa maskotmi časopisu. Ďalší periodický komiks začína Schek kresliť až v roku 1965 pre humoristický časopis Roháč. Dáva mu meno Jožinko - dieťa svojich rodičov. Zrodila sa tak legenda slovenského komiksu, ktorá vo svojom zlatom období odolala aj tvrdším meradlám zahraničnej konkurencie. Vychádzal každý týždeň bez prestávky až do roku 1974 a po ročnej prestávke do konca roku 1987. Spolu 21 rokov. Vďaka tomuto na naše pomery longplej komiksu sa nevymazateľne vkreslil do povedomia niekoľkých generácií. Hlavný protagonista Jožinko je školopovinné rebelča. Jeho povaha a temperament sa nachádzajú niekde medzi Hurvínkom a Bartom Simpsonom. Väčšina príbehov sa odohráva v rodinnom kruhu, škole a na ulici. V súvislosti s rodičmi ide najčastejšie o mierne čierny humor, spočívajúci v nahlodávaní odvekej rodičovskej autority. O tom by vedel rozprávať najmä Jožinkov tato, ktorý keď práve nečíta noviny, snaží sa pôsobiť výchovne a ísť príkladom. Jeho ratolesť to často zneužíva a reprezentant otcovského majestátu sa v priebehu troch políčok mení na frustrovaného blba. Podobné skúsenosti majú s Jožinkom aj jeho kamaráti. Príbehy sa končia absurdným rozuzlením. Prirodzený a šťavnatý je tiež štýl hovorovo ladených dialógov. Druhým významným Schekovým pôsobiskom bol mládežnícky časopis Elektrón venovaný vede a technike. V rokoch1973 až 1987 doň prispieval vedecko-fantastickými komiksami. Komiksy, kde sa vyskytujú mená ako Mac Laughin alebo Jerry, boli pre pionierov príjemným spestrením. Dôraz sa v nich nekládol na humornosť, ale na príbeh, napätie a akciu. Pri väčšine elektrónovských komiksov spolupracoval Schek s dlhoročnou kolegyňou z Roháča Kamilou Staškovou, alias Stanislavou Liptákovou. On kreslil a ona zostavovala scenáre, písala dialógy. Z ich dielne vyšlo aj spracovanie Součkovej trilógie Cesty slepých vtákov, Runa Rider a Slnečné jazero. V roku 1983 sa nechal Schek inšpirovať poviedkou českého spisovateľa Jaroslava Veisa a vznikol komiks situovaný do prostredia súčasného Slovenska Včera, dnes, zajtra. Súčasne s Babušekom v roku 1965 začala publikovať komiksy v Roháči aj ilustrátorka a karikaturistka Božena Plocháňová. Po sérii niekoľkých kratších sa zrodil druhý dlhohrajúci slovenský komiks Bill a Marry. V 80. rokoch sa dej z Divokého západu prenáša do Bratislavy. Odvtedy sú Marry a Bill postavení pred problémy tuctovej slovenskej rodiny a väčšinou sa úspešne potýkajú so spoločenskými neduhmi, ako sú korupcia, karierizmus či MHD.
Okrajovo sa komiksom zaoberal aj Viktor Kubal starší. Vytvoril napríklad populárnu dvojicu Cvik a Cvak, vystupujúcu tiež na stránkach Roháča. Priestor pre tento u nás mladý žáner poskytoval aj časopis Kamarát a niekoľko iných periodík. Žiaľ, mikropriestor slovenského komiksu je doteraz nezmapovaný, čo je škoda, pretože poznanie svojich predchodcov môže len motivovať ich nástupcov. JURAJ BALOGH
(Autor je absolvent grafického
dizajnu na VŠVU)
