"Mohol som si potvrdiť, že tam, kde je divák, možno robiť dobrý futbal. V Turecku nechýba na žiadnom štadióne, hru miláčikov podporuje množstvo divákov. Obojstranný záujem ide ruka v ruke. U nás chodí na zápasy 8000 až 30 000 divákov. Sponzorský systém je taký, že v klube sú podmienky na angažovanie piatich zahraničných futbalistov a tí vytvárajú nesmiernu konkurenciu domácim. Od legionárov sa učia talenty."

Ako hodnotili v klube, že ste boli dlho na špici a napokon ste skončili až na ôsmom mieste?

"Až na ôsmom? Práve naopak. To mužstvo bolo vlani pätnáste, v prechádzajúcich ročníkoch poznalo viac boj o záchranu! Filozofia klubu je na vychovávaní mladých a ich posúvanie do lepších klubov. V tomto ročníku sme dokázali presvedčiť prezidenta, že by sme talenty podržali. Keď sme sa objavili na prvom mieste, cesta hore sa zdala kratšia, ale napokon sa ukázalo, že konkurovať klubom, ako sú Fenerbahce, Besiktas, Galatasaray či Trabzonspor, nie je v našich silách. Takže ôsme miesto považovali za veľký krok dopredu a ako základ domu, na ktorom budeme stavať. Prvé štyri tímy tvoria elitnú skupinu, dostať sa medzi ne, to je ako vyhrať ligu. Snažili sme sa udržať káder, ale napokon sme urobili veľký džob, zásluhou prezidenta. Geremyho Fotsa N‘Jitapu Soreleho predal do Realu Madrid. Je to jeden z najväčších prestupov v tureckej lige vôbec. Vychovali sme hráča pre veľký klub, zase bude načas z čoho žiť."

Ako vnímali v klube príchod Semeníka?

"S veľkým očakávaním. Prišiel zo Slovenska, tréner je zo Slovenska. Ťažšie sa rozbiehal, dal napokon šesť gólov. Verím, že po príprave zakotví v základe. Stali sme sa šťukou a súperi si teraz budú na nás i Semeníka dávať väčší pozor."

Vlani ste mali hrať v Trnave, ale napokon z toho zišlo.

"Vlani tu bol tréner, ktorý nejavil záujem o konfrontáciu. Teraz je to iné. Prišiel som s príjemnými spomienkami. Hráčom som prízvukoval, že na tomto štadióne sa iba útočí. Zažil som tu krásne chvíle, nedá sa na to zabudnúť. Prišiel som kvôli divákom aj hráčom, ktorí produkovali dobrý futbal a kvôli nim boli plné tribúny. Pri hraní Silenzia mi behali zimomriavky po chrbte, lebo v duchu som videl a cítil plné tribúny."

Aké šance má podľa vás Trnava v tomto ročníku?

"Neviem, nepoznám natoľko situáciu. Boli zmeny v klube, na trénerskom i hráčskych postoch. Myslím si, že na úspešnú hru Trnavy je treba oveľa lepšiu fyzickú aktivitu, aby sa presadzovala typickou trnavskou hrou. Na to budú musieť terajší chlapci vypotiť ešte niekoľko litrov, ak chcú opäť rozdávať radosť."

JÁN MIKULA