V meste Bielogorsk na juhu krymskej oblasti Ukrajiny, obývanej prevažne Tatármi, nie je žiadna škola ani žiadne zdravotnícke zariadenie. "Z múrov pod vplyvom vlhkosti padá omietka a ulice nie sú vyasfaltované," hovorí Naila Useynová, žena v domácnosti, ktorá žije v mestskej časti Sary-Su. Po jesenných a jarných dažďoch býva Sary-Su zaplavené špinavou vodou, lebo v ňom nezaviedli žiadny odvodňovací systém, keď sa tam začiatkom 90. rokov vrátilo 3000 krymských Tatárov zo Strednej Ázie, napísala agentúra DPA. Tatári viedli celkom úspešný život o 3000 kilometrov ďalej ako schopní pracovníci a podnikatelia. Teraz, po návrate domov, začínajú všetci od nuly, nikto sa však nesťažuje. "Toto je naša vlasť, preto sme sa vrátili. Máme iba jedinú vlasť," hovorí 66-ročná Fatime Sarychová. Bola jednou z početnej moslimskej menšiny zahŕňajúcej 190 000 ľudí, ktorých deportovali z Krymského polostrova do Uzbekistanu v roku 1944 po tom, čo sovietsky diktátor Josif Stalin obvinil Tatárov z kolaborácie s nemeckým nacistickým okupačným režimom. Otázka integrácie je dnes hlavným problémom Krymskej autonómnej republiky. Miestna slovanská komunita najskôr vracajúcich sa Tatárov odmietala. Podľa Leonida Gracha, šéfa komunistami ovládaného krymského parlamentu, však toto antitatárske cítenie od začiatku 80. rokov slabne. Tento rok v máji sa v krymskej metropole Simferopole zišlo asi 18 000 Tatárov z celého polostrova, aby požadovali rozšírenie národnostných práv na základe novej krymskej ústavy z roku 1998. Najradikálnejšie transparenty označovali komunistu Gracha za mini Miloševiča. Demonštranti tak dali najavo, že situáciu na Kryme považujú za podobnú etnickému konfliktu v Kosove a že komunisti sa od čias Stalina nemenia. Západní diplomati a pozorovatelia z Organizácie Spojených národov sa zhodujú v tom, že prirovnávať národnostnú situáciu na Kryme k národnostnej situácii v Kosove je dosť prehnané. Deti Tatárov v Sary-Su snívajú o tom, ako sa raz stanú lekármi a obchodníkmi, nie vojakmi a revolucionármi. "Všetko je naklonené našej budúcnosti," hovorí pätnásťročná Emine Abdurashitová. Je to jeden z mnohých optimistických hlasov tatárskej mládeže.
(ČTK)
