Na prvý pohľad dve úplne rozdielne organizácie. Prvá predstavuje medzinárodné fórum združujúce prakticky všetky štáty sveta s cieľom politicky spolupracovať pri vytváraní noriem pre medzinárodné vzťahy. Druhá je zoskupením 19 štátov s cieľom zabezpečiť ich vojenskú bezpečnosť. Dalo by sa teda povedať, že každá si pôjde svojou cestou a k ich konfrontácii nikdy nedôjde. Reč je o OSN a NATO. Po skončení studenej vojny sa však politická realita zmenila a obe spoločenstvá sa postupne reformujú - NATO odštartovalo reformy už na washingtonskom summite v apríli, OSN o nich začne rokovať na nadchádzajúcom 54. valnom zhromaždení na jeseň tohto roku.
Počas svojej návštevy na Slovensku generálny tajomník OSN Kofi Annan zdôraznil, že hlavným cieľom reformy OSN bude snaha o zefektívnenie jej činnosti pri prevencii kríz a zrýchlenie schopnosti Bezpečnostnej rady (BR) promptne prijať v krízových situáciách správne rozhodnutia a umožniť tak medzinárodnému spoločenstvu urýchlene konať. Strategická koncepcia NATO na 21. storočie poveruje alianciu prispievaním k účinnej prevencii krízy, aktívnym pôsobením pri riešení krízy a riadením operácií reagujúcich na krízu. Na druhý pohľad už OSN a NATO majú aj niečo spoločné - NATO totiž už prijalo a OSN onedlho prijme reformy, ktoré dávajú obom organizáciám podobné ciele a tým ich stavajú do vzájomnej konfrontácie. Podstata je tá istá, len názov je iný - to, čo OSN nazýva "udržiavanie medzinárodného mieru a stability", "donucovacie prostriedky pri hrozbe alebo použití sily a porušení mieru a stability" a "mierové riešenie konfliktov" je v prípade NATO "prevencia krízy", "riešenie krízy" a "reakcia na krízu". Koncepcia NATO vyznieva akčnejšie, a ako si to aliancia predstavuje so svojou úlohou pri budúcich krízach, nám už predviedla v Kosove. Môžeme dúfať, že zo strany OSN sa aktívneho pôsobenia v duchu reformných plánov dočkáme po Valnom zhromaždení, sám generálny tajomník sa totiž netají tým, že prevencia kríz je jedným z hlavných kosovských ponaučení. Táto zásada je dokonca jedným z leitmotívov jeho politiky.
V súvislosti s budúcnosťou NATO americký minister obrany Cohen povedal, že "NATO bude môcť zakročiť iba na základe dohody všetkých 19 členských štátov". OSN by k tomu mala jasne dodať, že na každý zákrok bude musieť získať aj mandát zreformovanej Bezpečnostnej rady. Práve tento mandát by mal byť tým, čo OSN a NATO v budúcnosti pri ich spoločnom úsilí bude zjednocovať, nie rozdeľovať.
MARTIN BAK
(Autor študuje medzinárodné právo na University College Utrecht)
