ov sa v reči svojich kolegov dohovoril, predsa mu však význam a váha niektorých vyhlásení akoby unikli.
Nikto nemôže pochybovať, že ak sa čo len nadhodí téma jadrových elektrární, nepoznajú Rakúšania ani brata, tobôž priateľa či suseda. Sotva sa dá nájsť lepší dôkaz ako nebývalá zhoda pri utorňajšom zasadaní rakúskeho parlamentu. Poslanci vládnych i opozičných strán jedným hlasom povýšili bezjadrový štatút krajiny, v praxi uplatňovaný už dve desaťročia, na úroveň najvyššiu - ústavnú. Odklepli tak zámer vlády, ktorá krátko predtým rozšírila svoju bezjadrovú zónu na krajiny usilujúce sa o členstvo v pätnástke. Rakúska vláda svojím akčným programom vlastne vyhlásila vojnu nebezpečným jadrovým elektrárňam vo svojom okolí. A slovenské Jaslovské Bohunice získali čestné miesto - buď sa bratislavská exekutíva zaviaže do troch rokov odstaviť sovietske dedičstvo, alebo by mohla Viedeň blokovať naše preradenie do vytúženej prvej skupiny uchádzačov o vstup.
Je pravda, že je pár poľahčujúcich okolností pre paniku na našej strane. Tvrdý postoj Rakúska nepochybne podporuje vidina blížiacich sa parlamentných volieb. A samotným rakúskym politikom musí byť jasné, že by svoju prípadnú blokádu v rámci európskej pätnástky nepresadili. Neuspeli by už v súboji s Nemcami, ktorým samotným spôsobuje vystúpenie z jadrovej energie niekedy v nasledujúcich desaťročia hlboké vnútropolitické vrásky.
Bez ohľadu na spomenuté. Keď rakúsky hostiteľ s dôrazom opakuje, že v prípade bezpečnosti jadrových elektrární je Viedeň prísnejšia ako Brusel a niekoľkokrát zopakuje existenciu rozhodnutia vlády a uznesenia parlamentu, nemôže mu ani nemecky hovoriaci hosť odpovedať, že on jednoducho "neverí", že by nás zablokoval práve náš dobrý sused. To si môže len myslieť. Inak sa to skoro rovná vyhláseniu, že ignoruje rozhodnutie vlády, uznesenie parlamentu aj upozornenie rakúskeho prezidenta.
Rudolf Schuster vo Viedni tlmočníka nepotreboval. To bolo plusom. Diplomatickej reči svojho hostiteľa však celkom neporozumel. A to bolo mínusom. MIRIAM MRÍZOVÁ-ZSILLEOVÁ