Snaha prezentovať sa ako veľmoc s jadrovou silou, ktorú treba brať vážne, mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa Čína tento týždeň pochválila oficiálne tým, že ovláda tajomstvo výroby neutrónovej bomby. Táto "čistá" jadrová zbraň, ktorá po explózii nechá krajinu prakticky nedotknutú, pričom z nej úplne vymizne všetok život, pôsobí hádam najdesivejšie medzi všetkými tými rafinovanými vedeckými formami ničenia života, a je preto veľmi "vhodná" pri stratégiách nátlaku či zastrašovania. USA sa donedávna domnievali, že jadrový program Číny len málo pokročil od 60. rokov, potom však v máji parlamentná komisia na čele s Christopherom Coxom zverejnila správu, z ktorej vyplýva, že od 70. rokov systematicky vykrádala americké jadrové, počítačové a raketové tajomstvo. Komentujúc tieto odhalenia ako ohováranie, Peking zdôraznil, že technológiu neutrónovej bomby vyvinuli čínski vedci sami.
Na vyhlásenia Pekingu reagovali predstavitelia vo Washingtone veľmi zdržanlivo - so zjavným úmyslom "nerozhnevať" vodcov komunistickej Číny. Technológia výroby neutrónovej bomby je podľa expertov pomerne jednoduchou úlohou v jadrovom výskume, a preto nie je prekvapujúce, že Čína ňou disponuje. Podľa ministra obrany Williama Cohena nie je vôbec podstatné, či Peking vyvinul neutrónovú zbraň sám, alebo si požičal vedomosti od svojho rivala USA. Washington podľa neho oveľa viac zamestnávajú iné štáty, ktoré sa snažia jadrovú zbraň vyrobiť. Biely dom sa dokonca postavil na stranu Pekingu v spore s Taiwanom, keď nedávne vyjadrenia taiwanského prezidenta Li Teng-chuia o tom, že bilaterálne rokovania medzi Čínou a Taiwanom by mali pokračovať skôr na báze medzištátnej než medzi entitami, komentovali tak, že USA ostávajú verné koncepcii "jednej Číny" (na základe doktríny z roku 1991). No ani USA neopomenuli dať na známosť, že strategicky sú na tom niekoľkonásobne lepšie ako Čína, ktorá má len niekoľko desiatok rakiet s dlhou dráhou doletu s jadrovými hlavicami, pričom USA ich majú vyše 6000. "Náš jadrový arzenál je dosť silný, aby zabezpečil obranu našich národných záujmov," povedal hovorca Bieleho domu Joe Lockhart.
Spojené štáty vyvinuli neutrónovú zbraň v 70. rokoch, neskôr však odstúpili od jej výroby jednak pre protesty, jednak v dôsledku zmeny strategickej doktríny, na základe ktorej je prioritné zničiť nepriateľskú infraštruktútu a pritom minimalizovať straty na ľudských životoch. V roku 1978 prezident Jimmy Carter odstúpil od jej výroby z obavy, že by mohla vystupňovať preteky v zbrojení, no jeho nástupca Ronald Reagan v roku 1981 výrobu znovu nariadil. Vyrobili však len malý počet hlavíc typu W-70 pre rakety Lance, ktoré nikdy neboli rozmiestnené v Európe.
Čína vykonala prvú jadrovú skúšku pred 35 rokmi a do roku 1996 ich mala na konte celkovo 45, no potom sa zaviazala zastaviť jadrový program. Čínsky jadrový výskum dostal impulz po kríze v Taiwanskom prielive v rokoch 1954-55, keď boli USA údajne pripravené na obranu Taiwanu použiť jadrové zbrane, no ZSSR nebol ochotný urobiť to isté na strane Číny. Podľa Coxovej správy Čína testovala neutrónovú bombu v roku 1988. USA pritom plne funkčnú neutrónovú hlavicu nikdy neotestovali. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
