Traja najbohatší ľudia našej planéty vlastnia viac ako 600 miliónov tých, ktorí stoja na najspodnejšom stupni sociálneho rebríčka. Najbohatším medzi bohatými je počítačový magnát Bill Gates, po ňom nasleduje brunejský sultán Bolkiah, topiaci sa v rope, a zlatý trojlístok uzatvára Sam Robson Walton, ktorý je majiteľom takmer 2500 supermarketov Wal-Mart. Spolu vlastnia majetok v hodnote 250 miliárd dolárov, čo je aj medzi bratmi ročný hrubý národný produkt 43 najchudobnejších štátov sveta - kompletného zoznamu krajín čiernej Afriky.
"Globálny trh, globálne technológie, globálne myšlienky a globálna solidarita môžu obohatiť životy ľudí kdekoľvek na tejto planéte. Tento fakt je však zároveň výzvou, aby sme zaručili, že tieto výdobytky budú rovnomerne rozdeľované a že narastajúca vzájomná súvislosť všetkého so všetkým bude využitá v prospech ľudstva, nie iba na dosiahnutie zisku," stojí v úvode najnovšej výročnej správy Rozvojového programu OSN (UNDP), ktorú zverejnili v pondelok v New Yorku.
Globalizácia s ľudskou tvárou je názov 260-stránkového dokumentu, ktorý sa zaoberá predovšetkým vplyvom nových komunikačných technológií, spôsobujúcich, že naša planéta sa neustále zmenšuje. Ak ešte v roku 1930 stál trojminútový telefonický hovor medzi New Yorkom a Londýnom v prepočte na dnešné pomery takmer 250 dolárov, dnes sa dá pri využití najmodernejších technológií uskutočniť za 35 centov. Aj napriek slovenskej skúsenosti ceny telefonických hovorov vo svete vstupom nových operátorov rapídne klesajú. Ani telefóny však ešte stále nie sú dostupné pre každého. V 10-miliónovom New Yorku je ich dnes viac ako v 800-miliónovej Afrike.
Ak hovoríme o globalizácii informačnej siete, je takmer nemožné obísť všemocný internet. Jeho typickým užívateľom je mladý muž alebo žena do 35 rokov, vyskoškolsky vzdelaný a s najväčšou pravdepodobnosťou má domovskú adresu v USA. Až štvrtina ľudí, ktorí vo svete denne surfujú na vlnách internetu, žije v Spojených štátoch. V Rusku majú k nemu prístup iba mizivé tri percentá populácie. Vývoj sa však nedá zabrzdiť, a ak je dnes vo svete 143 miliónov užívateľov, v roku 2001 ich bude už 700 miliónov. S najväčším prírastkom sa pritom počíta v Číne.
Nie všade vo svete má však globalizácia pozitívny vplyv na kvalitu života. Zatiaľ čo napríklad v Thajsku, Malajzii, Južnej Kórei či v krajinách strednej Európy je hnacou silou prosperity, vo Venezuele, v Nigeri či v Rusku spôsobuje ešte väčšie zbedačovanie spodných sociálnych vrstiev. Až 80 % medzinárodných investícií dnes smeruje do strednej Európy a juhovýchodnej Ázie. Na Afriku a Strednú Ameriku sa takmer nedostáva. Keďže práve dostupnosť k internetu sa ukazuje ako najspoľahlivejšie meradlo blahobytu krajín, UNDP navrhuje, aby bohaté krajiny zaviedli tzv. bit tax, teda daň, ktorú by platili jeho užívatelia z každého odoslaného bitu informácií na podporu chudobných krajín.
"Aj keď globalizácia pokračuje nevídaným tempom, naša schopnosť pochopiť jej sociálne dosahy v mnohom zaostáva," priznáva majiteľ prvej globálnej svetovej televíznej stanice CNN Ted Turner, ktorý sa tiež podieľal na zostavovaní správy. A čo si o globalizácii myslí páter Kizito Sesana, misionár talianskeho pôvodu, ktorý sa už roky snaží zo svojho nairobského hlavného stanu pomáhať obetiam občianskej vojny v Sudáne? Že by to "nemali byť len všadeprítomné reštaurácie McDonald‘s alebo automaty na Coca-Colu. Globalizácia, to by mal byť v prvom rade pocit globálnej solidarity a zodpovednosti za osud našej planéty". Tak, aby sme v budúcnosti naozaj mohli hovoriť o globalizácii s ľudskou tvárou, aj keď pokus dostať do tejto polohy iný sociálny fenomén - socializmus - sa už raz skončil totálnym fiaskom.
JURAJ KITTLER
