Možno ste aj vy zachytili istú duchaplnú rozhlasovú reklamu, ktorá vychvaľuje prednosti istého automobilu. Budúci klienti, ktorí počúvajú o výhodách tohto auta, sú takí ohromení, že nevládzu zareagovať inak, ako úprimným a nadšeným: Vau! Alebo wow? (Vo výslovnosti nebolo rozoznať, či to kričia s obyčajným, alebo dvojitým vé.) Slovíčko vau je citoslovce vyjadrujúce údiv zmiešaný s nadšením. Kým sme ešte nemali dôvody híkať importovaným spôsobom, vyjadrovali sme tieto pocity našsky: fíha, fí, hí, híha, í, íha, ejha, óha, oj, jéj, ojej, thí, tíha! A tí najírečitejší siahali k siahodlhým zvolaniam: Bisťuže ti! Výdade! Dobre, že som neskamenel od živého divu! Uznáte, že vyjadrovať sa takto krko- a jazykolomne v situácii, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu, je veľmi nepraktické. Museli sme siahnuť do svetových jazykových zásob. Stačilo si premietnuť dva-tri americké seriály a zázračné slovko sa vylúplo samo: VAU! Je to úderné, univerzálne a elastické. Menší údiv vyjadríme krátkym vau, väčší znázorníme natiahnutým vaúúúúúúúú! Je to dostatočne cudzokrajné, snobské a blbé slovo, aby sa včlenilo do nášho každodenného slovníka.