V roku 1989 prepožičal svoj hlas postavičke Woody Boyd v epizóde animovaného seriálu Simpsonovci a vďaka tvári ho magazín People o rok neskôr zaradil do rebríčka 50 najkrajších ľudí sveta. Oboje využíva americký herec Woody Harrelson naplno v bohatej filmovej kariére. Už začiatkom 80. rokov sa preslávil postavou v televíznom seriáli Cheers (pod názvom Na zdravie! ho uvádzala Česká televízia), za ktorý získal aj cenu Emmy. Na štarte ďalšej dekády dostal prvé dôležité roly vo filmoch Bieli muži nevedia skákať či Neslušný návrh a v polovici tohto desaťročia mu prischla úloha masového vraha Mickeyho Knoxa v dráme Takí normálni zabijaci, ktorú režíroval Oliver Stone. Dva roky si potom počkal na nomináciu na Oscara i Zlatý glóbus za ústrednú rolu pornografického magnáta vo Formanovom filme Ľud verzus Larry Flynt. "Po prvýkrát som mal pocit, že sa stávam niekým iným, než som. Ponoril som sa do Flyntovho života, hoci pornografický priemysel ma vonkoncom nezaujíma. Larryho ako človeka mám však celkom rád," uviedol Harrelson minulý týždeň počas filmového festivalu v Karlových Varoch. Označil sa za veľkého fanúšika Miloša Formana, ktorý ho naučil piť plzenské pivo. "S Milošom je zábavné pracovať. Ráno prídete na nakrúcanie, už z diaľky na vás volá, objímeme sa, dlho sa smejeme a na pľaci sa hneď cítim ako doma. V bezpečí. Môžem robiť čokoľvek, improvizovať a dobre sa baviť. Zato pri Oliverovi Stonovi môžem v ktorejkoľvek chvíli zomrieť. Nakrúcať s ním je nebezpečné, ako keď som išiel prvý raz do Maroka. Dostane však z hercov výnimočné výkony. Je dosť prudký a charakterizoval by som ho ako jedného z najmenej chápaných ľudí," porovnáva režisérske veličiny, s ktorými spolupracoval na dvoch ťažiskových snímkach svojej filmografie.
Slová o nechápaní druhého z nich vzápätí dopĺňa: "Takí normálni zabijaci mali vypovedať o násilí, nie ho rozdúchavať. Ale nikdy som nebol za žiadnu rolu viac kritizovaný. Stonovi išlo o niečo ušľachtilé, mala to byť satira, no veľa ľudí to tak nepochopilo a je mi to ľúto." K otázke násilia vo filme a na adresu hlasov, ktoré volajú po prípadnej redukcii drastických scén, hovorí: "Zákaz vo filme je nebezpečná vec. Cenzúra by sa mohla čoskoro vymknúť z rúk. Ľudia, ktorí nakrúcajú, by mali mať zaručenú voľnosť a zároveň dúfam, že budú zodpovední. Ja osobne neviem, kde sídli zlo. Povedal by som však, že skôr v jednotlivcoch ako na konkrétnych miestach." Woody Harrelson sa narodil 23. júla 1961 v texaskom Midlande, z jeho novších filmov možno spomenúť komédie Kingpin, Pes lump a EDtv, vojnové drámy Tenká červená čiara a Vitajte v Sarajeve či mysteriózny thriller Palmetto. V súčasnosti pracuje s režisérom Ronom Sheltonom, ktorý ho v roku 1992 obsadil po boku Wesleyho Snipesa do veselohry Bieli muži nevedia skákať, na dráme Play It to the Bone (Hraj to natvrdo). Spolu s Antoniom Banderasom stvárnia dvojicu boxerov. Šport má Harrelson rád. Hrá basketbal, tenis, korčuľuje a dokonca napísal jednoaktovú divadelnú hru s bejzbalovou tematikou Dvaja na dvoch. Je spevákom a skladateľom v skupine Manly Moondog and the Three Kool Hats, ale na priamu otázku, čo považuje za najväčší hudobný úspech svojej kapely, odpovedá: "To si len tak s priateľom skladáme pár pesničiek. Album nám zatiaľ nevyšiel, ale ak aj vyjde, tak len na internete. Možno potom i párkrát koncertne vystúpime."
Filmy si dôsledne vyberá. "Vychádzam z príbehu. Ak sa v ňom objaví zmysel pre humor alebo jemná hra na city, začnem premýšľať, či to stojí za to. Najradšej mám filmy, v ktorých sa spája život a umenie. Ale ak mám byť úprimný, z polovice filmov, ktoré som dosiaľ nakrútil, je mi trápne. Výnimkou je práve western Hi-Lo Country, ktorý považujem za mimoriadne zaujímavý," vraví o snímke britského režiséra Stephena Frearsa, tento rok ocenenej Strieborným medveďom na festivale v Berlíne a sledujúcej na pozadí konca druhej svetovej vojny tragické osudy dvoch starých kamarátov zamilovaných do tej istej ženy. Do súkromia Woodyho Harrelsona môžete nahliadnuť zajtra na tematickej dvojstrane Magazínu SME, ktorá vám priblíži aj ďalšie tri hviezdy karlovarského festivalu - francúzsku herečku Dolores Chaplinovú, talianskeho režiséra Franca Zeffirelliho a ruského režiséra Nikitu Michalkova.
DALIBOR HLADÍK
