David Trimble, ktorý sa mal stať prvým ministrom severoírskeho parlamentu, včera de facto prišiel o tento post. Jeho Ulsterská unionistická strana (UUP) odmietla tzv. Veľkonočnú dohodu pre pochybnosti o odzbrojení Írskej republikánskej armády (IRA). Podľa denníka The Irish Times bol Trimble mužom, ktorý mal v rukách osud mierovej dohody a jej zavedenie do praxe ho mohlo stáť miesto šéfa strany. Trimblovi bojovne naladení stúpenci sú totiž presvedčení, že okolitý svet sympatizuje iba s katolíckymi írskymi nacionalistami.
V Trimblovi, ktorý sa mal stať vodcom oboch komunít, majú unionisti šéfa medzinárodného formátu, nositeľa Nobelovej ceny za podpísanie dohody na Veľký piatok minulého roku a jeho názory rešpektujú svetoví politici. Na rozdiel od predchádzajúcich protestantských vodcov sa Trimble zaviazal, že sa o moc podelí s katolíckymi nacionalistami. Probritskí protestanti zmarili podobný pokus v roku 1974. 54-ročný Trimble bol za svoje úsilie vybudovať nové politické štruktúry v Severnom Írsku a odsunúť krvavú partizánsku vojnu do učebníc dejepisu, často kritizovaný vo vlastných radoch zatiaľ čo katolíci ho naopak oceňovali. Včera mal byť menovaný za prvého ministra severoírskeho parlamentu, no jeho strana na protest odmietla menovať do vlády svojich ministrov. Trimble sa delí o Nobelovu cenu s Johnom Humom, umierneným katolíckym nacionalistom, ktorý sa zasadzoval za mier v najtemnejšom období severoírskej občianskej vojny. To, že Trimble prijal v júli minulého roku post prvého ministra, ho dostalo do najhorúcejšieho kresla na búrlivej politickej scéne Severného Írska. Tohto muža s povesťou zástancu tvrdej probritskej línie zvolili za vodcu UUP v roku 1995. Podpísaním mierovej dohody riskoval svoju budúcnosť. Najtvrdší protestantskí predstavitelia chápu dohodu ako priznanie porážky pred bojovnosťou IRA, ktorá, podľa nich dovedie Seeverné Írsko nakoniec do únie s Írskom. Trimble, ktorého drží nad vodou podpora britskej, írskej a americkej vlády, cítil, že dohoda je to najlepšie, čo mu môžu protestanti ponúknuť. Jeho stúpenci v jej prospech uvádzali, že de facto etabluje britskú spávu v provincii.
Tento bystrý taktik prednášal na univerzite právo, prv než získal kreslo v britskom parlamente v r. 1990. Bol aj členom protestantského Oranžského rádu.
(REUTERS)
